Pôvodne som plánovala vybrať viacero diel z mojich troch obľúbených výtvarných disciplín – z fotografie, grafiky, ilustrácie a z grafického dizajnu. Napokon to dopadlo rovnako ako v mojej výtvarnej praxi, grafický dizajn zvíťazil.
V zbierke grafického dizajnu na Webe umenia prevládajú plagáty k výstavám a pre kultúrne udalosti. Budú teda dominantné aj v mojom výbere. Tak ako pri „povinnej“ zastávke pri výklade bratislavského staromestského antikvariátu Steiner, všímam si nápadné podobnosti s aktuálnou estetikou populárnou v grafickom dizajne. Mnohé zo súčasných vizuálov, všeobecne považovaných za nové a svieže, pripomínajú práce z predchádzajúcich dekád.
Staršie dizajny sú s menšími obmenami opäť trendy práve v tomto momente, iné majú kvalitu nadčasovosti, niektoré sa vracajú vo vlnách. Pri týchto „výletoch do minulosti“ často nachádzam odvážne gesto, skvelú ilustráciu, kompozíciu, farebnosť…
Mám rada spojenie dizajnu a fotografie. Často sa vyskytuje práve v plagátoch výstav. Páči sa mi, keď je fotografia integrovaná do vizuálu bez toho, aby „utŕžila ujmu“, ale zároveň nie je od typografie úplne separovaná – tak ako na plagáte pre Medzinárodnú fotografickú výstavu od košického autora. Podobný prístup som použila pri tvorbe vizuálu pre výstavu Fotograf Bazovský (SNG 2017 – 2018).
Zámerne som sa inšpirovala typografiou 30. rokov, teda obdobím, z ktorého pochádzali diela na výstave. Dobovú typografiu som rešeršovala v obsažných knihách od Ľubomíra Longauera, mapujúcich slovenský grafický dizajn. V kompozícii som veľmi jemne naznačila motív perforácie 35 mm filmu. Aby som sa nebezpečne nepriblížila k imitácii, použila som „posúčasnený“ modernistický font.
Krásne prepojenie ilustrácie a ručne kreslenej typografie. Skvelé sú aj drobné „nedokonalosti“ a stopy ručnej kresby, hoci plagát samotný je reprodukovaný ofsetovou tlačou. Tieto nedokonalosti právom očarujú našu digitálnu generáciu. Ako istotne aj mnohých iných, pri prechádzkach ma takmer vždy zaujme ručne zhotovený nápis vytesaný do kameňa, alebo namaľovaný či vymodelovaný na fasáde budovy.
Podobnú typografiu zaznamenáva a publikuje slovenský písmový dizajnér Ondrej Jób cez svoj instagramový účet Type Atlas. Možnosti skúmania miest, obcí či dedín sa zdajú byť nekonečné. Vrelo odporúčam.
Minimalistický geometrický vizuál v krásnej farebnej kombinácii od Ivana Štěpána k legendárnej výstave z roku 1968 má atmosféru môjho aktuálne najväčšieho rozpracovaného projektu.
Vytváram kolekciu grafík pre Čierne diery venovanú jednému z architektov slovenskej moderny. Balansujem medzi snahou o súčasný vizuál a nádychom estetiky a vizuálnej atmosféry daného obdobia.
Plagát od Zoltána Salamona z roku 1970 je pekným príkladom vlny návratu Švajčiarskeho štýlu z 50. rokov, známeho aj ako Medzinárodný typografický štýl. Tak ako v sedemdesiatych rokoch, vracia sa aj dnes (odišiel vôbec niekedy?). Vizuálnu súvislosť so súčasným dizajnom môžeme nájsť napríklad v nedávno zverejnenej novej identite Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave od štúdia Andrej & Andrej.
Alebo v ikonickej, už niekoľkokrát redizajnovanej identite Newyorskej galérie MoMA (pôvodný logotyp: Ivan Chermayeff, 1964).
Tento plagát ma oslovil jednoduchou, ale veľmi príjemnou typografickou a ilustračnou hrou. Často až poetická práca s typografickými literami je v grafickom dizajne evergreenom a kde tu sa objaví aj v umení. Sama som ju použila vo variabilnej vizuálnej identite kvetinárstva Botanical Lab.
Dielo propagujúce horský hotel v Nízkych Tatrách evokuje súčasný trend ilustrácií ikonických prírodných chát a lokalít, ktorý sa na Slovensku rozšíril možno ako reakcia na vlnu popularity grafík od Čiernych dier. Na druhú stranu treba povedať, že tieto plagáty sú „in“ aj mimo našu geografickú lokalitu. Priznávam sa, že ma väčšinou oslovujú viac ich pôvodné, ručne maľované verzie. Nájsť sa dajú okrem Webu umenia napríklad aj na instagramovom profile Typoswiss, ktorý vizuálne sonduje históriu švajčiarskeho dizajnu.
Niektoré zaujmú peknou maľbou, farebnosťou, letteringom, kompozíciou, iné vtipným alebo zvláštnym reklamným konceptom či šialene prehnanou idealizáciou. Ktovie ako budú o 60 – 90 rokov budúci súčasníci hodnotiť naše reklamy na rekreáciu.
Posledné dielo som zvolila len tak, pre potešenie oka. Pre jeho pôsobivú typografiu, kompozíciu a farebnosť.
Grafickú tvorbu Ivany Palečkovej nájdeš na jej webstránke a Instagrame. Výber zo svojho fotografického archívu sústredila v knihách Zvláštnosť každodenného bytia (2015), Man-made (2017) a Public Species (2019).
Ivana Palečková – Man-made, 2017, fotografia: Juraj Starovecký
