Svetová výstava v Montreale v roku 1967 bola jednou z troch povojnových reprezentácií Československa na svetových výstavách (Brusel Expo 58, Montreal Expo 67, Osaka Expo 70). Výstava nebola zameraná na technologické novinky a priemyselný pokrok jednotlivých krajín, ale na samotný spôsob vystavovania a umeleckej prezentácie. Pavilón ČSSR a súvisiace priestory patrili medzi divácky najobľúbenejšie a odborne najreflektovanejšie. Článok približuje výber z umeleckých diel, architektúry, voľného umenia, úžitkového umenia a fotodokumentácie slovenskej účasti v pavilóne.

Umelecké diela a úžitkové predmety z československej prezentácie na Expo 67 sa takmer vôbec nezachovali, alebo ostali v Kanade a preto ich podobu sprostredkúva zväčša fotografická dokumentácia, film alebo modely, návrhy, či autorské škice. Komplexne podobu nášho pavilónu, jeho interiéru, náročných príprav a špecifickú atmosféru svetovej výstavy predstavuje výstava v galérii Satelit v Bratislave pod názvom Automat na výstavu. Československý pavilón na Expo 67 v Montreale, ktorú koncipovali české historičky a teoretičky umenia - Daniela KramerováTerézie Nekvindová.

Autorky okrem výstavy pripravili i rovnomennú publikáciu so štúdiami viacerých autorov a autoriek zhodnocujúcich i dokumentujúcich význam tejto zahraničnej reprezentácie. Výstavu prvýkrát uviedla v minulom roku Galerie výtvarného umění v ChebuMoravská galerie v Brne. Výstavu o výstave a našej prezentácii v Kanade môžete v bratislavskej galérii Satelit vidieť do 20. júna 2018.




 

Na pavilóne participovali dôležití českí a slovenskí umelci, od architektov, maliarov, sochárov, filmárov a tvorcov úžitkového umenia. Za slovenskú stranu sa svojimi výtvarnými realizáciami zúčastnili:


Stanislav Talaš, Vojtech Vilhan
Architektonický návrh slovenskej Koliby

 Stanislav Talaš, Vojtech Vilhan - Slovenská koliba pre EXPO´67 v Montreali. Model. M 1:200. Slovenská národná galéria

Stanislav Talaš, Vojtech Vilhan - Slovenská koliba pre EXPO´67 v Montreali. Model. M 1:200. Slovenská národná galéria

Model pavilónu ČSSR. Foto: Archív Slovenského múzea dizajnu v Bratislave

Koliba v zábavnej časti La Ronde na ostrove sv. Heleny. Autori: S. Talaš , V. Vilhan; spolupráca J. Gelinas M.I.R.A.C. Realizácia Janen Montreal a Drevina Turany. Foto: Archív Slovenského múzea dizajnu v Bratislave


 

Ferdinand Milučký, Vojtech Vilhan
Interiér Bratislavskej reštaurácie a Kultúrnej siene

Pavilón ČSSR Expo 67 Montreal. Interiér Bratislavskej reštaurácie. Autori: F. Milučký, V. Vilhan. Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949-1969

Pavilón ČSSR Expo 67 Montreal. Interiér Bratislavskej reštaurácie. Autori: F. Milučký, V. Vilhan. Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949 - 1969


 

Vladimír Kompánek
Reliéfne steny Bratislavskej reštaurácie, socha v interiéri pavilónu

Vladimír Kompánek: Reliéfna stena v Kolibe na Expo Montreal 67. Foto: Ferdinand Milučký.

Vladimír Kompánek: Reliéfna stena v Kolibe na Expo Montreal 67. Foto: Ferdinand Milučký


 

Rudolf Uher
Socha v exteriéri pavilónu

Rudolf Uher - Obojstranný reliéf, 1965, Slovenská národná galéria

Rudolf Uher - Obojstranný reliéf, 1965, Slovenská národná galéria



Ladislav Guderna
Návrhy štukolustra (nástenných malieb)

Ladislav Guderna - Návrh pre Montreal, 1966, Nitrianska galéria

Ladislav Guderna - Návrh pre Montreal, 1966, Nitrianska galéria

Magdaléna Robinsonová - Ladislav Guderna. Portrét, 1966 - 1967, Slovenská národná galéria

Magdaléna Robinsonová - Ladislav Guderna. Portrét, 1966 - 1967, Slovenská národná galéria. V pozadí návrh na stenu pavilónu ČSSR.


 

Albín Brunovský
Návrh stropnej maľby pavilónu

Albín Brunovský - Strop expozície "Inšpirácia-móda", 1967, Foto: Výtvarný život, roč. XII, č. 3, 1967

Albín Brunovský - Strop expozície "Inšpirácia-móda", 1967, Foto: Výtvarný život, roč. XII, č. 3, 1967


 

Jaroslav Kočiš
Sochárske diela pre Kolibu

Jaroslav Kočiš - Sochárske diela v exteriéri Koliby (totem a drevený trám so zvoncami), Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949-1969

Jaroslav Kočiš - Sochárske diela v exteriéri Koliby (totem a drevený trám so zvoncami), Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949 - 1969


 

Mária Rudavská
Tapiséria pre Kolibu

Mária Rudavská -  Textilný záves pre Kolibu, 1965

Mária Rudavská - Textilný záves pre Kolibu, 1965

Mária Rudavská - Nedeľné popoludnie, 1965. Textilný záves pre Kolibu na Expo Montreal 67. Archív autorky

Mária Rudavská - Nedeľné popoludnie, 1965. Textilný záves pre Kolibu na Expo Montreal 67. Foto: Archív Márie Rudavskej


 

Erna Masarovičová -
Štátny znak ČSSR, kovové súčasti Koliby, šperky

Erna Masarovičová - Štátny znak ČSSR pre Expo Montreal 67, Zváraný kov. Foto: Archív Erny Masarovičovej

Erna Masarovičová - Štátny znak ČSSR pre Expo Montreal 67, Zváraný kov. Foto: Archív Erny Masarovičovej

Erna Masarovičová - Kohút, 1967. Kovový zváraný dekoračný prvok pre Kolibu. Foto: Archív Erny Masarovičovej

Erna Masarovičová - Kohút, 1967. Kovový zváraný dekoračný prvok pre Kolibu (inštalovaný na streche budovy). Foto: Archív Erny Masarovičovej

 

Erna Masarovičová. Nápis na Kolibu pre Expo Montreal 67. Zváraný kov. Foto: Archív Erny Masarovičovej

Erna Masarovičová - Nápis na Kolibu pre Expo Montreal 67. Zváraný kov. Foto: Archív Erny Masarovičovej

Erna Masarovičová vo svojom ateliéri, v pozadí na polici kohút pre Kolibu na Expo Montreal 67. Foto: Archív Erny Masarovičovej

Erna Masarovičová vo svojom ateliéri, v pozadí na polici kohút pre Kolibu na Expo Montreal 67. Foto: Archív Erny Masarovičovej


 

Viktor Holešták-Holubár
Osvetľovacie telesá, svietniky

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky A, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky, 1965, Slovenská národná galéria

Viktor Holešťák-Holubár - Svietniky C, 1965, Slovenská národná galéria

Magdaléna Robinsonová - V. Holešťák-Holubár - Portrét, 1966 - 1967

Magdaléna Robinsonová - V. Holešťák-Holubár - Portrét, 1966 - 1967
Na fotografii možno vidieť nábytok, svietidlá a produkty umeleckého remesla pre interiér Československého pavilónu.


 

Dagmar Rosůlková
Keramické úžitkové predmety

Dagmar Rosůlková - Súprava pre Montreal, 1965, Slovenská národná galéria

Dagmar Rosůlková - Súprava pre Montreal, 1965, Slovenská národná galéria


 

Jaroslav Taraba
Dekoratívne a úžitkové sklenené predmety

Jaroslav Taraba - Dekoratívna fľaša biela s čiernym terčom, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba - Dekoratívna fľaša biela s čiernym terčom, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba - Vázička hnedá, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba - Vázička hnedá, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba  - Vázička vysoká modrá, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba  - Vázička vysoká modrá, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba - Vázička nízka modrá, 1965, Slovenská národná galéria

Jaroslav Taraba - Vázička nízka modrá, 1965, Slovenská národná galéria


 

Karol Hološko
Dekoratívne a úžitkové sklenené predmety

Karol Hološko - Vázička, 1960, Slovenská národná galéria

Karol Hološko - Vázička, 1960, Slovenská národná galéria


 

Ján Čalovka
Návrhy príborov a servírovacieho zariadenia

Ján Čalovka - Príbor, 1967, Slovenská národná galéria

Ján Čalovka - Príbor, 1967, Slovenská národná galéria

Ján Čalovka - Príbor, 1967, Slovenská národná galéria

Ján Čalovka - Príbor, 1967, Slovenská národná galéria

Ján Čalovka -  Tácka II., 1966, Slovenská národná galéria

Ján Čalovka -  Tácka II., 1966, Slovenská národná galéria


 

Juraj Krén
Návrh na gobelín

Juraj Krén - Javor a lipa, 1966 – 1967, Slovenská národná galéria

Juraj Krén - Javor a lipa, 1966 – 1967, Slovenská národná galéria


 

Anton Cepka
Šperky

Anton Cepka - Ihlica, 1970, Slovenská národná galéria

Anton Cepka - Ihlica, 1970, Slovenská národná galéria. Iný, podobný šperk bol vystavený na Expo 67.


 

Jana Cepková
Šperkovnica

Jana Cepková - Šperkovnica, 1968, Slovenská národná galéria

Jana Cepková - Šperkovnica, 1968, Slovenská národná galéria. Podobná šperkovnica bola vystavená na Expo 67.


 

Alina Ferdinandy
Šperky

Alina Ferdinandy - Záves, okolo 1965. Foto: Archív Slovenskej národnej galérie, Bratislava

Alina Ferdinandy - Záves, okolo 1965. Foto: Archív Slovenskej národnej galérie, Bratislava
Podobný šperk bol vystavený na Expo 67.


 

Súčasťou expozície boli i predmety a diela zo starších dejín umenia na Slovensku: gotická monštrancia zo Spišskej Novej Vsi, madona z Úlože, kópia Poslednej večere Majstra Pavla z Levoče.

 

Zaujímavou súčasťou expozície bol aj bicykel Rapido / Eska, vyrobený špecialne pre výstavu Expo 67, pravdepodobne len v počte 50 ks.

Rapido / Eska, Cheb, n.p. - Bicykel, 1966, Súkromná zbierka

Rapido / Eska, Cheb, n.p. - Bicykel, 1966, Súkromná zbierka

Na svetovej výstave sa prvý krát prezentovala novozaložená exportná spoločnosť Škoda & Jawa Motors, Ltd, Montreal. Na expe rozdávali bicykle, ktorých prototyp vyvinuli v n.p. Eska Cheb, s americkým a kanadským obchodným partnerom. Bicykel obsahuje komponenty, ktoré neboli vo výrobe ČS výrobcov, z veľkej časti je skladaný z japonských a amerických komponentov. Jeho dizajn bol reakciou na vtedajší americký trend bicyklov, pričom výrobcovia sa nechali inšpirovať americkým bicyklom Schwinn Stingray.



Tvorcovia hlavného pavilónu (expozícia v interiéri a exteriéri: František Cubr, Josef Hrubý, Zdeněk Pokorný; architektúra pavilónu: Miroslav Řepa a Vladimír Pýcha) považovali za svoju zásadnú úlohu vytvoriť výtvarne jednotné prostredie – jeden kompozičný celok architektúry a umenia. Expo, hoci nebolo štandardnou výstavou umenia, znamenalo pre umelcov mimoriadnu autorskú príležitosť, neopakovateľnú a neprenosnú – i keď v danej dobe poznačenú stigmou socializmu ako štátnej a straníckej, teda oficiálnej politiky.

 

Citáty o Expo 67

 

Roku 1967 sa konala svetová výstava v Montreali. Keďže u nás sa roztápali aj najtuhšie ľady schematického myslenia, tvorcovia československého pavilónu si mohli dovoliť viac ako predtým: otvoriť sa svetu a osloviť ho na vysokej umeleckej úrovni. Oslovenie sa vydarilo. Katolíkov sme oslovili „Poslednou večerou“ z Levočského oltára, luteránov rukopismi Husa a Komenského, Židov unikátnou tórou z pražského Židovského múzea, deti bábkovým divadlom s Trnkovými figúrkami, veriacich Třebechovickým betlehemom a extravagantné dámy pozlátenými črievičkami a závojom z Vamperských čipiek. Unikátne drôtené plastiky majstra J. Keraka očarili všetkých. Bol som na tej parádnej výstave a videl som nekonečné zástupy záujemcov aj pred Kinoautomatom. V zoznamoch hostí nechýbali politické a umelecké veličiny, ani vari kompletný klan Kennedyovcov, vrátane Jacqueline.“

Slávo Kalný: Páni novinári. Slovenský syndikát novinárov, Bratislava, 2004, s. 78.

Josef Probošt, Josef Kapucián, Josef Friml - Třebechovický betlehém, 1906

Josef Probošt, Josef Kapucián, Josef Friml - Třebechovický betlehém, 1906

 

„Náš pavilón nie je veľtrh, ani výstava úspechov, ba ani pokus predstaviť tu psychiku národa. Je to niekoľko zhmotnených snov. Jednotlivé priestory idú za sebou, aby pôsobili emocionálne, je to divadlo, v ktorom sa pohybuje návštevník a vchádza vždy do nového prekvapivého dejstva....Najkrajšou sieňou je pre mňa ten priestor, v ktorom visia kdesi zhora vo fantastických tvaroch priehľadné obludy éterických tiel, s tkanivom čudne svetielkujúcich v bielom svetle spodných reflektorov. Za nimi je mŕtva nehybná čierňava a na jej spodku sa ligocú drahokamy. Sú to kusy, franforce vamperských čipiek, bezfarebné, surové, žltkasté, aké sú v štádiu výroby, a pod nimi sa leskne „obyčajná“ česká bižutéria.“

Anton Hykisch: Kanada nie je „kanada“. Mladé letá, Bratislava, 1968

 

Skromná, vari priveľmi skromná, bez nejakého zvláštneho osvetlenia... (…) Vnútri je kus exportných salašov, dobré jedlo, za dosť náročné ceny (pre našich turistov), nepohodlné stoly, kde si otĺkate kolená. (...) Potom sú tu Farkašovci, personál, ktorý hovorí po našom, majú veľkú knihu návštev s podpismi slávnych i menej slávnych ľudí, normálny náš chlieb, skvelé zoborské víno a kanadskú sódu sprite. (…) Krajania, vysťahovalci, emigranti, ľaví či praví, českí či slovenskí, ba aj maďarskí, poľskí alebo juhoslovanskí sa tu nájdu. Slovenské jedlá a vína pre nich predstavujú domov, drevom obkladané príbory a zariadenie im pripomína rodnú dedinu...(...) Tak sa Koliba stala náhradou aj za chýbajúcu expozíciu maďarskú či poľskú a čiastočne aj za juhoslovanskú (Juhoslávia mala pavilón, ale v zábavnom parku zastúpená už nebola).“

Hykisch, Anton: Kanada nie je „kanada“. Mladé letá, Bratislava, 1968, s. 124-125.

Slovenská reštaurácia Koliba. Autori: S. Talaš , V. Vilhan; spolupráca J. Gelinas M.I.R.A.C. Realizácia Janen Montreal a Drevina Turany 1966 – 67. Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949-1969

Slovenská reštaurácia Koliba. Autori: S. Talaš , V. Vilhan; spolupráca J. Gelinas M.I.R.A.C. Realizácia Janen Montreal a Drevina Turany 1966 – 67.
Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949-1969

 

„...interiér členili na drsný ždiarsky s otvoreným ohniskom, liptovský, a napokon grobský, v ktorom nížinastý kraj i slnce pripomínajú teplejšie a veselšie farby. Interiér zdobil a prispôsoboval rad výtvarníkov a sklárov. Neviete si predstaviť, ako dobre padne naším krajanom posedieť na drevenej stoličke, prezrieť si keramiku, drevené svietniky a obdivovať sa žene, ktorú pri vchode obliekol bača do slovenského kožušteka. S bačom sa fotografujú, atraktívne je to aj pre ostatných, sú predsa v kolibe, v „SLOVAK KOLIBE“ z Európy, zo Slovenska, ktoré ako hovorí legenda na jedálnom lístku, „je malou hornatou časťou Československa v srdci Európy“. 

Kalný, Slávo: Góly na cudzom ihrisku. Ako chutí chlieb. Smena na nedeľu. 1967

Interiér slovenskej reštaurácie Koliba. Autori: S. Talaš , V. Vilhan. Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949-1969.

Interiér slovenskej reštaurácie Koliba. Autori: S. Talaš , V. Vilhan. Reprodukované: R. Masný a M. Lojdl: Stavoprojekt Bratislava 1949 - 1969.


„Účast na světové výstavě v Montrealu dnes není v obecném ani odborném povědomí přítomna nějak výrazně, i když v roce 1967 patřila mezi hlavní kulturně politické události a informacím o ní se nejspíš nevyhnul žádný Čechoslovák. Výstava neměla vlil ani na životní styl, ani na československý design a architekturu své doby, jako její slavnejší předchůdkyně Expo 58 v Bruselu. Nevydala se ani cestou, ke koherentní prezentaci soudobého umění jako následující Expo 70 v Ósace, z něhož se navíc stalo vlivem pohnutých dějinných událostí i silné politikum a jakési memento začátku normalizace. Přesto si montrealská výstava zaslouží bližší pozornost hned z několika důvodů. Díky audiovizuálním exponátům se právě náš pavilón v Montrealu paradoxně cituje v zahraniční literatuře jako zástupce československého výstavníctví víc než třeba Zlatá hvězda z Expo 58, bruselské ocenění Československa za nejlepší pavilon.“

Terezie Nekvindová: Výstavníctví na vrcholu. Pavilon ČSSR na Expo 67 v Montrealu. In: Terezie Nekvindová a Daniela Kramerová: Automat na výstavu. Československý pavilon na EXPO 67 v Montrealu. Galerie výtvarného umění v Chebu – Akademie výtvarných umění v Praze, 2017,  s. 20


Viac informácií o Svetovej výstave a Československom pavilóne, jeho plánovaní a príprave sa dočítate v publikácii Automat na výstavu, Československý pavilon na EXPO 67 v Montrealu (Terezie Nekvindová, Daniela Kramerová a kol.). Kniha bola nominovaná na cenu Nejkrásnější česká kniha roku 2017.