Apokalyptická vízia posledného súdu uzatvára Nový zákon a opisuje finálne rozhrešenie nad veriacimi a hriešnikmi. Kristus sa vracia na svet, kriesi mŕtvych a rozhoduje, kto si zaslúži spásu a kto večné zatratenie v pekle. Posledný súd sa objavoval v kresťanských chrámoch už od stredoveku, kde slúžil ako pripomienka, že hriešny a neposlušný život sa nevypláca. Námet s veľkým množstvom postáv a drobných scén stvárňovali umelci rôznorodo a v prípade zobrazenia pekla neraz veľmi kreatívne. Neznámy karpatský majster s monogramom C.Z. tvoril v tradícii byzantských a pravoslávnych vzorov, ale výjav spracoval svojsky, s veľkou dávkou čierneho humoru a s nezvyčajnými odkazmi na súdobé reálie.

Ikona zobrazujúca posledný súd pochádza z obce Bogliarka v okrese Bardejov a patrí medzi najväčšie diela zbierky starého umenia Slovenskej národnej galérie. Je vysoká takmer dva a pol metra a tvoria ju dve rovnako veľké časti, skladajúce sa z dosiek z jedľového dreva. Hornej časti ikony dominuje tróniaci Kristus, obklopený apoštolmi, anjelmi a symbolmi evanjelistov. Spodná časť ikony, zobrazujúca nebo, peklo a vzkriesenie mŕtvych je podstatne rušnejšia a dynamickejšia. Desiatky ľudských postáv, sadistických čertov a príšer sa preplieta v divokej kompozícii naznačujúcej, že koniec sveta môže byť značne groteskný.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, okolo 1660, Slovenská národná galéria

Monogramista C.Z. – Posledný súd, okolo 1660, Slovenská národná galéria

 

Ikonografické pravidlá ortodoxného a pravoslávneho maliarstva boli pomerne striktné a konzervatívne. Autor ikony s nimi pracoval voľne a viaceré porušil. Kládol väčší dôraz na emocionalitu a „pozemskosť" výjavu. Svoje dielo datoval a podpísal monogramom, čo nebolo zvykom, keďže ikony sa považovali skôr za akýsi predobraz svätosti a nie za subjektívny výtvor umelca. Autorova miestami neobratná kresba a naivná naratívnosť prispievajú k humoru a bezprostrednosti maľby. Mierka postáv i celých scén závisí od ich dôležitosti v rámci ikonografie.

Dej ikony doplňujú kaligrafické nápisy v cyrilike s výrazným vplyvom východoslovenských nárečí. Niektoré vysvetľujú a komentujú konkrétne scény, iné predstavujú citáty zo svätého písma a liturgických textov. Základ farebnej škály diela tvoria sivohnedé zemité tóny oživené žiarivou červenou, zelenou a bielou. Vrstvením jednotlivých farebných lazúr dosiahol autor bohatosť ich odtieňov. Významná je čierna farba, ktorá je použitá v obrysovej kresbe aj na tmavých plochách.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Ústrednou postavou ikony je Kristus sudca. Sedí v okrúhlej mandorle a na tele má zreteľné rany po mučení a ukrižovaní. Nad jeho hlavou je rozvinutý zvitok obsahujúci celé dejiny sveta. Orol, krava, lev a muž s krídlami symbolizujú evanjelistov Mareka, Lukáša, Matúša a Jána. Panna Mária a Ján Krstiteľ stoja po stranách spasiteľa. Pod Kristovou mandorlou sa nachádza trón pre sudcu sveta – Hetoimasia, na ktorom leží kniha s nápisom: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite... Odíďte odo mňa, prekliati, do ohňa... ”

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Spod trónu trčí božia ruka. V hrsti nesie spasených veriacich a drží váhy, ukazujúce, či sú duše smrteľníkov zaťažené hriechmi. Situáciu vysvetľuje nápis: „Ako prevažuje váha, tak sú spravodlivé diela jeho rúk.” Drobné postavy čertov sa snažia jednu misku váh prevážiť a stiahnuť dotyčného úbožiaka do pekla. Jeden z čertov stíha popri tom aj vykonávať potrebu. Na ľavej miske váh je namaľovaný autorov monogram C.Z.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Anjeli v horných rohoch ikony držia nástroje umučenia (kríž, reťaz, klince a bič) a pripomínajú tak, že ľudstvo má za čo pykať.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Modliaca sa dvojica v strede výjavu predstavuje Adama a Evu – prvých hriešnikov. Pod postavou Evy stojí kostlivec znázorňujúci smrť. V rukách drží kosu, presýpacie hodiny, bubon, hrable a lopatu. Na čepeli kosy je ukryté datovanie diela s nejasnou poslednou číslicou (1661?). Vľavo od kostlivca vidno hlavu tzv. Hada hriechu, ktorý diagonálne križuje kompozíciu a ohraničuje územie pekla.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Naľavo od Adama sú nastúpení cirkevní otcovia, svätci a pustovníci, čakajúci na zaslúženú spásu. Pod nimi vstávajú za pomoci anjelov mŕtvi ľudia z hrobov.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Napravo od Evy stojí skupina hriešnikov odsúdených na zatratenie. Pred nimi reční Mojžíš, držiaci tabuľu s Božími prikázaniami. V skupine možno rozoznať postavy Turkov, ktorí v tom čase ohrozovali územie Uhorska. Podľa nápisu nad ich hlavami sú medzi hriešnikmi aj „Nemci”. Takýto odkaz na dobové reálie nebol v ortodoxnom maliarstve príliš vítaný. Detailne spracované odevy oboch skupín postáv naznačujú vplyv západnej umeleckej tradície s väčším dôrazom na realizmus. Niektorí hriešnici vyzerajú, že proti svojmu rozsudku protestujú.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Nohy hriešnikov oblizuje ohnivý jazyk pekelnej tlamy, čakajúcej na novú várku obetí. Hnedý škľabiaci sa čert týra a ženie skupinu nahých a krvácajúcich ľudí smerom k tlame. Menší čert s krídlami ťahá ďalších dvoch hriešnikov za vlasy. Jeden z úbožiakov naľavo zrejme zvracia. 

Stredobodom pekla je bradatá postava Diabla sediaca na korunovanom levovi, ktorému z úst vychádza Had hriechu. Diabol objíma v náručí Judáša, odpykávajúceho si svoju zradu Krista na Olivovej hore. Obklopuje ich viacero menších postáv, sužovaných hladom, smädom a rôznymi inými mukami. Žena s nápisom „čarodejnica” požiera deti zaživa ako trest za nabádanie matiek k potratom. Pod nohami Diabla vidno pekelné komnaty s ďalšími formami utrpenia – čerti variaci ľudské telá v kotle, komnata smradu, komnata zimy, komnata neuhasiteľného ohňa a komnata večnej tmy a prázdnoty.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

V ľavej dolnej časti ikony stojí Nebeská brána. Svätý Peter, vodca apoštolov, drží kľúč od brány, symbolizujúci tiež pápežskú autoritu. Tvár Svätého Petra bola pred reštaurovaním poškodená na nerozoznanie. Reštaurátorka obnovila jeho podobu na základe zachovanej tváre jednej z vedľajších postáv. Iné poškodené tváre boli obnovené iba v náznaku a umožňujú divákovi zapojiť svoju predstavivosť. V Rajskej záhrade sedí Panna Mária a pred ňou tri postavy prorokov. Autor uprednostnil Raj v podobe svetlom modelovanej architektúry namiesto plošného kruhového zobrazenia ruského typu.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

V ľavom dolnom rohu nájdeme drobné mravoučné príbehy o hriechu. Scénu naľavo od nebeskej brány sprevádza text: „Človek sa spovedá a diabol mu bráni. Spí a nejde do cirkvi.” Pod ňou vidno príbeh o boháčovi a Lazarovi. Boháč si užíva hostinu a odmieta dať žobrákovi Lazarovi čo i len zvyšky zo stola. Scéna v tomto kontexte naznačuje, že lakomosť a obžerstvo budú skôr či neskôr potrestané.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Pravý okraj ikony vypĺňajú dva zvislé pásy, tvoriace akýsi rebrík do neba. Anjeli tu chránia dobré duše pred hriechmi, znázornenými prostredníctvom postáv čertov s nápismi v rukách, napr. úžera alebo nenásytnosť. Tento prvok má pôvod v rumunskej ľudovej viere a nachádza sa aj na starších karpatských ikonách, ako napríklad na Poslednom súde z Krajnej Bystrej zo 16. storočia. Postavy anjelov s dušami neboli vôbec kolorované, zrejme v snahe zdôrazniť ich priezračnosť a nadpozemskú ľahkosť.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Autor ikony spojil byzantské, ruské aj západoeurópske vplyvy do jedného celku. Počas 17. storočia sa v regióne východného Slovenska postupne upevňovala pozícia novej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá okrem iného priniesla voľnejšie interpretácie kanonických biblických námetov a väčší umelecký individualizmus.

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

Monogramista C.Z. – Posledný súd, detail

 

Posledný súd je najväčším dielom v zbierke ikon SNG, ktorá je vystavená v sálach Zvolenského zámku. Maľba bola zakúpená do zbierky v roku 1968 v značne poškodenom stave. Do expozície sa dostala až v roku 2002 po náročnom reštaurovaní v podaní akad. mal. Aleny Kubovej. 

Reštaurátorka vyrovnala a stabilizovala pôvodné drevené dosky, ktoré v priebehu storočí zoschli a skrivili sa, čím sa zvlnil povrch maľby. Zadnú stranu ikony vystužila pomocou plochého pohyblivého roštu, ktorý bráni jej ďalšiemu ohýbaniu. Ikonu reštaurátorka následne vyčistila a vypadané časti originálu zatmelila voskovou emulziou. Po aplikovaní troch druhov retuše, prevažne pomocou tzv. čiarkovanej metódy, pretrela zrekonštruovanú maľbu ochranným damarovým lakom, ktorý presvetlil a zvýraznil farebnosť ikony. 

vrstvy farebných glazúr

Farebné vrstvy zo zeleného plášťa jednej z postáv vedľa sv. Petra: nahnedlý kriedový podklad (1); čierna podmaľba obsahujúca révovú čerň (2); modrozelená vrstva obsahujúca olovenú bielobu a zrná syntetického malachitu (3); skrakelovaná hnedá lazúrna vrstva (4); vrchná laková vrstva (5).

 

Ikona bola fotograficky zdigitalizovaná v roku 2018 a je prístupná na stiahnutie vo vysokom rozlíšení. Dielo je tiež súčasťou mobilnej aplikácie Second Canvas Zvolenský zámok, ktorá sa podrobne venuje majstrovským dielam starého umenia v stálych expozíciách Slovenskej národnej galérie.

 


Použité zdroje:

CHMELINOVÁ, Katarína - KUBOVÁ, Alena - ŠKOVIERA, Andrej: Monogramista C.Z. – Posledný súd, leták reštaurátorskeho ateliéru SNG. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2002.

TKÁČ, Štefan: Ikony zo 16.–19. storočia na severovýchodnom Slovensku. Bratislava 1980.

Catholic Encyclopedia: General Judgment