Väčšinu Rembrandtových grafických listov tvoria portréty, štúdie ľudskej postavy, krajiny alebo biblické výjavy. Z biblie si vyberal príbehy so silným dramatickým nábojom, ktorý vedel dobre vystihnúť.

Na rozdiel od väčšiny jeho predchodcov bol Rembrandt van Rijn (1606 – 1669) majstrom odhaľovania psychických stavov a emócií zobrazených postáv, pričom mu stačilo pár čiar na to, aby odhalil ich úžas, prekvapenie, náladu. Jeho kresliarskemu naturelu preto viac ako rytina vyhovovala príbuzná grafická technika leptu. Rembrandt svojou tvorbou povýšil lept z relatívne novej reprodukčnej techniky na uznávanú umeleckú formu a bol už počas života považovaný za najlepšieho tvorcu v tejto oblasti.

Hoci tvorba leptov nestála v popredí Rembrandtových umeleckých záujmov, prisudzoval im veľkú vážnosť rovnako vo včasnom (leidenskom) aj v neskoršom, úspešnom období v Amsterdame. Reprodukčná technika grafiky sprístupňovala jeho dielo širšiemu obecenstvu skôr než menej dostupné kresby a maľby a prispela tak k umelcovej prestíži. Rembrandtovo majstrovské využívanie suchej ihly, vedenej akoby náhodnými a uvoľnenými ťahmi ku konkrétnemu tvaru, vyvolalo veľký ohlas v tvorbe ďalších umelcov. Rembrandtove grafiky (podobne ako kedysi Albrechta Dürera či Lucasa van Leyden) boli napodobňované už počas jeho života.

Rembrandt van Rijn - Krst eunucha (Sk 8, 26-39), 1641, Slovenská národná galéria

Rembrandt van Rijn - Krst eunucha (Sk 8, 26-39), 1641, Slovenská národná galéria

 

Výjav Krst eunucha zachytáva epizódu zo Skutkov apoštolov (8, 26-39), v ktorej Filip sprevádza a nakoniec pokrstí Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej, ktorý sa so svojím sprievodom vracal z Jeruzalema domov. Hoci je táto téma vo výtvarnom umení pomerne zriedkavá, Rembrandt jej venoval viacero kresieb a rezonovala aj v maliarstve v jeho okruhu.

Pravdepodobne toto zaujatie daným príbehom súviselo aj s jeho rodinnou situáciou. Po smrti prvej i druhej dcéry v rokoch 1638 a 1640 sa mu v roku 1641 narodil syn Titus, jediné dieťa Rembrandta a Saskie, ktoré napokon vyrástlo do dospelosti. Okrem toho to bol aj jeden z najplodnejších rokov v jeho grafickej tvorbe. Oproti roku 1640, keď vytvoril len dva lepty, ich v roku 1641 urobil 13. Po roku 1642, keď iba 30-ročná Saskia zomrela, leptal Rembrandt opäť menej, priemerne 6 platní ročne.

Vo svojich dielach narábal Rembrandt najmä so svetlom, preto mu technika leptu dokonale vyhovovala. Postupoval od maxima svetla do pološera, ktoré bolo také typické aj pre jeho maľby.

Rembrandt van Rijn - Autoportrét, cca. 1628, Rijksmuseum

Rembrandt van Rijn - Autoportrét, cca. 1628, Rijksmuseum

 

Svetelnosť scén na svojich leptoch ovládal Rembrandt najmä hustotou jednotlivých línií – miesta s vysokou koncentráciou ťahov ihly pôsobia tmavšie či tienisto, presvetlené časti výjavu majú naopak línii menej, vystačia si iba s tými najdôležitejšími.

Vo výjave Krst eunucha ponecháva Rembrandt veľa svetla, priam vibrujúceho slnka, ktorého žiaru evokuje aj rozmerný slnečník pripevnený na voze. Tmavšie plochy (najmä v záhyboch odevu) sú koncentrované približne v strede výjavu a (spolu s diagonálnou líniou, ktorú vytvára kopija jazdca) vedú oko diváka k najdôležitejšiemu momentu – samotnému krstu. Tiene apoštolovho plášťa obklopujú hlavu eunucha a nechávajú ju tak opticky vyniknúť.

Krst eunucha - detail

Rembrandt van Rijn - Krst eunucha (Sk 8, 26-39), zväčšený detail

 

Opačný efekt pomocou svetelnej réžie docielil Rembrandt na lepte Ecce homo (Kristus pred Pilátom), z ktorého sa zachovalo viacero (neveľmi vydarených) kópií. V tomto prípade je takmer celá scéna zahalená do šera hustých línií a spomedzi množstva postáv vyniká osvetlená postava Krista. Okrem jeho tváre a tela sú oproti zvyšku scény o čosi svetlejšie aj postavy židovských zákonníkov a Piláta, medzi ktorými sa odohráva hlavný dej – presviedčanie a rozhodovanie o vine či nevine Krista. Vo veľmi dramatickej (rozhodnutie o odsúdení ešte nepadlo) a chaotickej situácii tak umelec pomocou svetla vizuálne oddeľuje hlavné postavy od štafáže a pozadia.

 Rembrandt van Rijn, Jan Georg van Vliet (autor kópie) - Ecce homo, 1636, Galéria mesta Bratislavy

 Rembrandt van Rijn, Jan Georg van Vliet (autor kópie) - Ecce homo, 1636, Galéria mesta Bratislavy

 

Oproti výjavu Ecce homo pôsobí Krst eunucha omnoho vzdušnejšie a uvoľnenejšie (aj kvôli námetu), avšak obsahuje tiež nesporný emocionálny náboj. Ten je tvorený najmä výstižnými a zároveň veľmi jednoducho vykreslenými výrazmi jednotlivých postáv a zvierat. Tváre akoby vyjadrovali okrem pietnosti významného okamihu aj únavu z cesty a slnečnej páľavy.

Rembrandtovo kresliarske majstrovstvo v tomto liste charakterizuje nielen spontánnosť, ale aj maximálna úspornosť prejavu.

Krst Eunucha - detail

Krst eunucha - detail

Rembrandt van Rijn - Krst eunucha (Sk 8, 26-39), zväčšené detaily

 

Vo veľmi ľahko leptaných platniach, ako je popri Krste eunucha napríklad Odpočinok na úteku do Egypta (1645), používal Rembrandt pri tlači svetlejšiu farbu, aby dosiahol želateľný účinok ľahko nahodenej kresby. Aj list v zbierke SNG dosahuje túto delikátnosť prvých tlačí, okrem toho aj vodoznak papiera – gašparko so siedmimi roľničkami, číslom 4 a tromi krúžkami – patrí k tým, ktoré používal aj Rembrandt.

Krst eunucha - detail vodoznaku

Krst eunucha - detail vodoznaku

 

Dielo si môžete z Webu umenia stiahnuť vo vysokom rozlíšení a študovať jeho detaily a techniku zblízka.


Použitá literatúra:

111 diel zo zbierok SNG / Editori: Dušan Buran, Katarína Müllerová; Slovenská národná galéria, Slovart, 2008, s. 94-95: Rembrandt Harmensz van Rijn, Krst Eunucha (M. Čičo)

Bludní holanďania, Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku / Zuzana Ludiková; Slovenská národná galéria, 2007

Nizozemská maľba / Zuzana Ludiková; Slovenská národná galéria, 2016