Oráčiny

Krajina ako živé dejisko dramatického zápasu živlov a metafyzických síl, nositeľka duchovných významov stála v centre výtvarných záujmov ľavicovo orientovaného intelektuála Edmunda Gwerka (1895 – 1956). Preňho bolo dôležité prostredie Banskej Štiavnice, kde sa narodil a po roku 1938 definitívne usadil, okrem iného sa venoval výtvarnej kritike a aktívne pôsobil v prostredí inonárodných komunít – maďarskej a nemeckej menšinovej kultúry. Okrem výtvarného mal aj humanitné vzdelanie, študoval dejiny umenia, a v jeho tvorbe našli miesto početné literárne, historické a filozofické odkazy. 

Na Gwerkovo umelecké smerovanie zapôsobili hlavne rané krajinomaľby Antona Jasuscha, rovnako obdivoval práce španielskeho barokového maliara El Greca. Vrchy a príroda boli jeho živlom, vášňou, aby ich mohol lepšie pochopiť a výtvarne pretlmočiť, trávil v horách celé mesiace. Názorovo vychádzal zo secesného expresionizmu, jeho tvorba sa často interpretovala na základe panteistických koncepcií (panteizmus bolo nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie božstva). Ako presvedčený marxista však tento božský počiatok vymenil za „vnútorné sily“ samej prírody.

V dielach Letiace oblaky (1930) a Oráčiny (1935) je vzrušenosť skladby zas vystriedaná upokojením všetkých zložiek obrazu a hoci si krajina zachováva svoju charakteristickú dynamiku a rytmus, pôsobí ako majestátny monument, ktorý je tu odnepamäti.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)