Orant

Dielo Adrieny Šimotovej, legendy českého výtvarného umenia, je zásadnou kapitolou jeho moderných povojnových dejín. Podarilo sa jej nielen osobitým spôsobom zhodnotiť možnosti zakotvené v prúde novej figurácie, ale svojimi životnými postojmi a zásadným prístupom k tvorbe sa stala príkladom mravnej integrity pre mnohých mladších umelcov generácie 70. a 80. rokov. Východiskom jej raných i tých neskorších prác je figúra a zobrazenie ľudského tela ako miesta intímnych a z nich odvodených obecnejších výpovedí.

Figurálne zobrazenie sa u Adrieny Šimotovej vyhýba fyzickému zmocneniu. Práve naopak, je pokusom uchopiť ho v éterickej nehmotnosti, ako odtlačku ľudského tela a tváre alebo sotva badateľných dotykov končekov prstov. Na cestu za týmto ťaživo ľudským „prázdnom“ sa vydala v polovici 70. rokov, keď opustila istotu tradičného maľovania a začala sa pohybovať na experimentálnej hranici médií: medzi obrazom a kresbou, sochou a inštaláciou. Prvým výrazným zastavením boli strihané a rezané textilné reliéfy, ktoré neskôr realizovala iba v papieri. Papier jej ponúkol slobodnejšiu manipuláciu a bol tvárnou matériou schopnou zachytiť prchavosť odtlačku tela a dotyku prstov.

Objekt Orant patrí k tým dielam, ktoré využívajú vrstvenie ako dôkaz postupného miznutia stôp kresby medzi prvou a poslednou vrstvou, od jej prvotného výrazného záznamu po jej sotva badateľnú stopu. V dielach z 90. rokov autorka objavuje farbu, možno aby zviditeľnila optický potenciál predtým bezfarebných objektov a papierových prác. Farba je vlastne opisom dotyku a samotného dotýkania a zároveň performatívnym záznamom vzniku diela. Na papier ju vtiera priamo rukami, prstami a dlaňami alebo ju používa v jej materiálovej „pra“ podstate ako sypkú prašnú substanciu farebných pigmentov.

Beata Jablonská ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.