Vzdialené kvety

Žiarivé krajiny, ktorých chorvátsky insitný umelec Ivan Rabuzin vytvoril v podobnom štýle desiatky, sa nepokúšajú o realizmus, nezobrazujú konkrétny výsek prírody, neodvolávajú sa na folklór a väčšinou sú bez ľudských postáv. Predstavujú skôr akúsi symbolickú realitu, podobenstvo. Klbká oblakov, nakopených na modrej oblohe, pripomínajú sväté obrázky a zdá sa, akoby držali nad krajinou ochrannú ruku. Medzi údoliami a horami, dobre obhospodárenými poliami a rozvinutými kvetmi, spájajúcimi nebo a zem, sa zastavil čas. Rabuzinove diela majú vnútornú poetickú jednotu a univerzálny jazyk. Túžba uniknúť realite, prekročiť ju, vychádza z autorovej túžby zaviesť novú stupnicu hodnôt a vytvoriť vlastný svet.

„Bez slnka, bez svetla niet nijakej farby. Všetka naša radosť pochádza z toho, že žijeme v žiari slnka, na Zemi... Zmes farieb - to je život. Slnečné svetlo sa koncentruje vo všetkom, čo nás obklopuje. Všetky tieto veci odrážajú svetlo, ktoré je im vlastné, a preto si myslím, že tiene medzi nimi sú akýmsi druhom antisveta. Mám pocit, že každý predmet je osvetlený svetlom, ktoré pochádza z jeho vnútra.“ - Ivan Rabuzin

lab.SNG ● Podľa textu Anne Devroye-Stilz v katalógu Ivan Rabuzin: Grafika, SNG, 1995