Dievčatko s anjelom

Martin Martinček sa stal azda najvýznamnejším slovenským fotografom 20. storočia nedopatrením, len vďaka súbehu nepriaznivých životných okolností. Vyštudoval právo, bol sudcom a neskôr, po druhej svetovej vojne dokonca tzv. prezidiálnym šéfom Úradu Predsedníctva SNR. Po februári 1948 sa už nemohol venovať svojmu pôvodnému povolaniu a spočiatku pracoval v poľnohospodárstve. Vrátil sa aspoň do rodného kraja a usadil sa v Liptovskom Mikuláši. Ester Šimerová, známa bratislavská maliarka, s ktorou sa len nedávno oženil, ho verne nasledovala. Zrejme aj vďaka nej začal asi od polovice 50. rokov fotografovať, tentoraz už cieľavedome. Nemal žiadne fotografické školenie, mal však po boku prvú dámu modernej slovenskej maľby, ktorá nielenže dôkladne poznala súčasné umenie (viac rokov študijne strávila priamo v Paríži), ale disponovala aj brilantným a systematickým myslením.

Martinček sa rýchlo zorientoval v zákonitostiach moderného umenia – osobitne ho zaujal princíp surrealistického analogonu, ktorý bol dôsledkom vyhľadávania tvarových podobností medzi javmi živej a neživej prírody. Na základe tvarového pripodobnenia dvoch rôznych skutočností, neživých predmetov, ale aj živých bytostí sa utvárali vizuálne metafory. Podobne vznikla aj fotografia Dievčatko s anjelom. Deti sa na Martinčekových fotografiách objavujú zriedkavo, ale tu na bielom pozadí snehom zaviatej krajiny sa stretáva malé dievčatko s liatinovým anjelom „detského“ formátu, ktorý sa tiež kdesi stratil alebo zabudol. Anjel – tmavý obrys liatinovej dutiny sa až znepokojivo dôverne nakláňa k dievčatku, ktoré tu stojí, očividne zarazené. Dutá forma akoby si žiadala vyplnenie, tento a onen svet sú si zrazu na dotyk blízko.
 

Aurel Hrabušický ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.