Bratislavský portrét je typickým príkladom haagskej tvorby Jana de Baena. Spodobnil v ňom muža stojaceho na terase paláca, ktorý sa pozerá na diváka, jednou rukou sa opiera o hlavicu stĺpa a druhou si pridŕža plášť.
Keďže dielo má signatúru a datovanie, autora obrazu poznáme, chýba nám však akýkoľvek údaj o zobrazenom mužovi. Obraz je bez erbu, chýbajú nápisy i atribúty, ktoré by aspoň naznačili zamestnanie, povolanie či stav modelu. Iba na základe pózy, výzoru a odevu muža, zodpovedajúcich spôsobu maľovania portrétov v Haagu okolo roku 1650 je zjavné, že de Baen vytvoril oficiálnu, reprezentatívnu podobizeň aristokrata, respektíve bohatého mešťana. Pri zobrazení upustil od prísneho frontálneho pohľadu, spodobil ho v jemnom natočení postavy, čo zvýrazňuje aj držanie rúk.
Sústredil sa predovšetkým na zachytenie výzoru, fyziognómie plnšej tváre muža s náznakom jemného úsmevu. Zatiaľ čo portréty pred polovicou 17. storočia mali zvyčajne ploché, neutrálne pozadie s cieľom zdôrazniť najmä postavu, de Baen sa vo svojich obrazoch snažil zvýrazniť aj hĺbku priestoru.
Podobne ako v iných dielach z tohto obdobia posunul zobrazeného mierne doľava a táto asymetria mu umožnila vkomponovať do pravej časti obrazu fragment záhrady a priehľad do krajiny za ňou. Hĺbku výjavu okrem architektonických prvkov (hlavica stĺpa, balustráda) naznačujú priestorové plány stvárnené podľa zákonitostí vzdušnej perspektívy.
Jan de Baen patril nielen k renomovaným haagskym portrétistom, ale aj k veľmi produktívnym tvorcom. Pri maľovaní striedal niekoľko základných typov kompozície, pričom riešenie priestoru, odev, postoj a gestá postavy zostali rovnaké, menila sa iba tvár zobrazeného. Dôsledkom tejto metódy je však dojem stereotypnosti a jednotvárnosti, ktorým pôsobí jeho tvorba.
Po roku 1660 sa Jan de Baen presťahoval do Haagu a onedlho sa v meste preslávil ako úspešný maliar portrétov. Pri ich stvárňovaní sa odklonil od tradície veľkých maliarov portrétistov, či už od Halsovho zachytenia prchavého okamihu alebo Rembrandtovej introspekcie, naopak v súvislosti s dobovými tendenciami sa usiloval dodať podobizni dôstojnosť, vznešenosť a majestátnosť vandyckovského štýlu, pričom v jeho kompozíciách zaznieva v krajinárskom pozadí aj tón francúzskeho umenia.
Ivan Rusina ●
RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.
public domain