Dielo sa dostalo do povedomia vďaka výstave Ernest Zmeták – posledný klasik v roku 2011. Július Barczi maľbu vybral a označil ako prácu neznámeho talianskeho (?) maliara z 19. storočia. Pravdou je, že na prvý pohľad ide o zaujímavú kompozíciu, ktorá odkazuje nielen na taliansku neskororenesančnú, resp. manieristickú ikonografiu, ale možno aj predlohu. Novozámocká maľba je nevydarenou prácou kopistu, ktorý predlohu nedokázal zakomponovať do formátu, čo mal k dispozícii. Máriina hlava je príliš veľká v porovnaní s nohami, ktoré sú zas prikrátke. Figúry zaberajú celú obrazovú plochu, iba vľavo hore sa črtá indiferentný priestor, kde temné tóny prerušuje široký pás slabého jasu, aby ostro osvetlil Máriinu tvár a dieťa pred ňou. Máriina a Ježiškova biela pleť aj preto ostro kontrastuje s tmavšou, takmer oranžovou pokožkou sv. Jozefa a malého sv. Jána Evanjelistu.
Martin Šugár ● Z depozitára
datovanie: | |
miery: |
výška 101.2 cm, šírka 71.2 cm |
výtvarný druh: | maliarstvo › obraz závesný |
žáner: |
náboženský motív |
v kolekciách: | |
materiál: |
plátno |
technika: |
olej |
značenie: | |
inštitúcia: | Galéria umenia Ernesta Zmetáka, GNZ |
inventárne číslo: | M 139 |
licencia: |