datovanie:
miery: výška 31.0 cm, šírka 44.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: biely papier
technika: risografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: G 14191
tagy: čierne diery
v kolekciách:
nadobudnutie: Dar združenia Čierne diery

Brdárka, to sú tisíce ovocných stromov a kostol zo 17. storočia z okruhu Gotickej cesty. Ovocným stromom prajú prírodné podmienky — takzvaná slnečná pasca pod vrchom Radzim. Ale hlavnú rolu zohrali predkovia ovocinári a panovník Jozef II., ktorý v 18. storočí vydal príkaz, aby Gemer pokryli ovocné sady. Pri nedostatku potravín a pôdy na obrábanie sadili ľudia ovocné stromy, kde sa dalo. Traduje sa, že už starci sadili, lebo nič iné nebolo.

Každá obec dostala za úlohu vytvoriť vlastnú ovocnú škôlku a množstvo stromov vyrástlo popri cestách. Označili nimi aj hranice žúp a obcí. Medzi najstaršie pestované druhy na Gemeri patrili jablká, hrušky, čerešne, slivky a orechy. Obyvatelia ich sušili v špeciálnych sušiarňach z vŕbových prútov a nepálenej hliny. Vo veľkých kotloch varili lekvár. A samozrejme pálili slivovicu. Prebytok slúžil ako obchodný artikel. Ovocie vyvážali na Spiš a naspäť dovážali soľ.

Takto obchodovali najmä ľudia z Hankovej a Brdárky. Sady neboli oplotené. Kto druhému zoťal strom, musel ho nahradiť. A keď susedovi prevísalo ovocie, človek si ho mohol obrať, aby nezhnilo. Aspoň tak to platilo v Štítniku podľa dobových záznamov z roku 1828. Pri ďalších nariadeniach v roku 1889 už pribudli vysoké pokuty — 300 zlatých za zoťatie stromu a 50 zlatých za zničenie moruše. Skrátka, ovocie sa považovalo za vzácnosť.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop