Scénický návrh k inscenácii O. Wilda: Vejár Lady Windermerovej

Ľudovít Fulla

Typické pre autorov medzivojnovej avantgardy bolo, že venovali svoju pozornosť rôznym druhom médií. V našom umeleckom prostredí bol v tomto zmysle najiniciatívnejšou osobnosťou Ľudovít Fulla. V rozpätí rokov 1928 – 1933 v jeho tvorbe kulminuje estetika novej redukcionistickej estetiky „elementarity“, ktorá sa prelína voľnou tvorbou, grafickým dizajnom (známe sú najmä jeho abstraktné kompozície integrované do vlastnej grafickej úpravy unikátneho odborného časopisu Slovenská grafia 1929), v návrhoch hračiek a uzatvára sa v jeho návrhoch pre architektúru a divadlo. To, že bol Fulla naozaj presvedčený o kvalite a aktuálnosti takého, v slovenskom prostredí zriedkavého, radikálneho elementarizmu, svedčí aj skutočnosť, že v pomerne krátkej scénografickej praxi začiatkom tridsiatych rokov ich neváhal opäť prezentovať. O ich ambivalentnej funkcionalite sa môžeme presvedčiť z dokumentácie predstavení. Použil ich na scéne (Rozum rodiny, Vejár Lady Windermeerovej) buď klasickým spôsobom ako závesný obraz v interiéri – výsostne modernom, zariadenom produktmi Spojených umeleckopriemyselných závodov, kde zároveň demonštroval aktuálnu tézu „do moderného bytu moderný obraz“. Napríklad v scénografii Strachu dal zväčšiť svoju typografickú ilustráciu do mierky javiska a pracoval s ňou ďalej ako s pohyblivou kulisou, ktorá priamo tvorila architektúru scénického priestoru.

datovanie:
miery: výška 30.0 cm, šírka 44.0 cm
výtvarný druh: kresba › prípravná › návrh › scénický
v kolekciách:
materiál: kartón
technika: tempera
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: K 17323
samostatné dielo: SND Bratislava, O. Wilde: Vejár Lady Windermerovej, 1933, r. Ján Borodáč