Krajina so zrúcaninou

Namaľovaný je zaľudnený kraj s opustenou stavbou pri západe slnka. Ústredným motívom obrazu je ale plynutie času. Do kontrastu sú dané stromy a ruiny, dva protiklady v tom istom skúmanom svete. Zdá sa, že ruiny sú fiktívne a neodkazuje sa prostredníctvom nich na konkrétnu osobnosť či okolnosť vzniku, ale na aktuálny stav.

Spôsob, akým je ruina zaznamenaná, nevydáva svedectvo o bezprostrednej študovanej skúsenosti v krajine. Nelogická a nejasná štruktúra stavby je výsledkom svojbytnej artikulácie tvorcu. Celkový výraz je podriadený hlbokej tradícii krajinárstva s pastorálnymi scénami, plnými efektov svetla a hĺbky dosahovanej vzdušnou perspektívou.

Proporcionalita štafážnych postáv voči krajine je poddimenzovaná. Aj keď nie sú postavy nositeľmi zásadnejšieho významu, narušila sa tým tradícia klasickej krajinárskej tvorby, v ktorej reprezentanti maliarstva okolo polovice 17. storočia kombinovali realistický názor s dekoratívnosťou stvárnených detailov. Nie je vyvážená ani kompozícia, na ktorú sa v histórii kládol azda najväčší dôraz.

V porovnaní s tvorbou Jana Botha (Utrecht okolo 1618 – Utrecht 1652), skôr všeobecne akceptovaného za tvorcu diela, sú detaily málo artikulované, rozchádzajú sa aj v miere realizmu detailov. Miniatúrne ľudové typy v podaní Jana Botha majú výraz (Burke 1976).

Zuzana Ludiková ● ŠVANTNEROVÁ, Jana a kol.: Tieň minulosti / The Shadow of the Past, Bratislava: Neinvestičný fond židovského kultúrneho dedičstva – Menorah, 2013.