Češúca sa

Žena – sama doma, v súkromí videná pohľadom muža-umelca (vždy tak trochu voyera) je „prichytená“ a zachytená pri celkom všedných, civilných činnostiach, pri rannej toalete, umývaní vlasov, oddychu…, niektoré sa však už odohrávajú v moderných – mestských bytových interiéroch. Hoci sa – podľa Ľubomíra Liptáka (Život na Slovensku v medzivojnovom období, 2004) – po prvej svetovej vojne mení postavenie žien smerom k ich väčšej samostatnosti a sebavedomiu, vo výtvarnom umení to zatiaľ veľmi nevidieť. Žena je stále skôr objektom umelcovho pozorovania (a viac či menej skrytej erotickej túžby), či prostriedkom predvádzania osobitného maliarskeho hedonizmu (M. Galanda, J. Collinásy, J. Mudroch, E. Nevan atď.). Azda len fotografický objektív dokázal sprostredkovať civilnejšie momentky z ich života.

Katarína Bajcurová ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (SNG, 2011) - str. 140