K-15b (Zo série Koány)

Dezider Tóth

datovanie:
miery: výška 80.0 cm, šírka 160.0 cm
výtvarný druh: iné médiá
maliarstvo
typ objektu: objekt
závesný obraz
žáner: privátna mytológia
materiál: textile
textil
technika: akryl
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Katarína Bajcurová
inventárne číslo: O 7168
zo série: Koány
nadobudnutie: Dar zo Zbierky Linea
objednať reprodukciu

Na elementárne prírodné rituály nadväzujú konceptuálne, ale aj akčné Koány. V nich sa Tóth už otvorene hlási k zenbudhizmu ako jednej z hlavných inšpirácií umenia 60. a 70. rokov. Tento čínsko-japonský filozofický smer sa stal v tom
čase módny v západnej kultúre, pretože vyhovoval novým formám umenia svojou negáciou všetkých konvenčných foriem uvažovania. Konvenoval im najmä zdôrazňovaním paradoxov a vyzdvihovaním osobného zážitku ako čistej
skúsenosti.

Tóthovej poetike – z veľkej časti založenej na tvorivej intuícii a inklinujúcej k úspornému minimalizovanému vyjadreniu – musel byť východný ezoterizmus veľmi blízky. Aj jeho výtvarný jazyk, rovnako ako zen, je svojou povahou sotva
uchopiteľný a vždy nastoľuje rad ďalších otázok. Nachádza sa vo zvláštnom „medzipriestore“ meditácie, kde sa vždy otvára filozofický zmysel „prázdnoty“, ktorá sa spája s vierou v osvietenie, prirodzené a okamžité prebudenie – „satori“.

Umenie nevedie k poznaniu, ale k zážitku oslobodenia poznania. Koán (kung-an) označuje jednu z metód na prebudenie satori prostredníctvom „prípadu, ktorý má byť rozriešený“, kedy dôkaz je neverbálny, intuitívny. „Koán znamená pôvodne ‚prazprávu‘, dnes to znamená ‚anekdotu starého majstra’, či rozhovor medzi majstrom a mníchom alebo otázku, ktorú majster žiakovi kladie, otázku ktorá nemá logické riešenie. Je to základný prostriedok k tomu, aby bolo možné ‚otvoriť ducha pre pravdu zenu’.“

Vo forme performance realizoval Tóth r. 1977 v tomto duchu Koán č. 2, kedy postupne zotieral z predtým popísanej školskej tabule stopy kriedy, pričom sa, paradoxne, neobjavila len čistota tabuľovej černe (evokujúca napokon aj hĺbku vesmíru), ale spolu s ňou sa zintenzívnila aj belosť otáznikov, pripravených k novým otázkam (hlboký vesmír sa sploštil do paradoxu).

Zotretím tabule autor nevyčistil len priestor na nové pýtanie sa, ale medzi otázky nanovo zahrnul aj tie, ktorými bola tabuľa predtým popísaná a ktoré zotretie malo zrušiť. Tóth akoby tým potvrdzoval Suzukiho slová o zenovom osvietení, v ktorom „neexistuje obsah, ktorý by sa nechal popísať, zobraziť, alebo intelektuálne osvetliť, lebo zen nemá nič spoločné s myšlienkami a satori je druh vnútorného vnímania – nie vnímanie nejakého zvláštneho predmetu, ale žitie pravej skutočnosti samej“.

Zora Rusinová ● RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965-1989 = Action Art 1965-1989. Bratislava : SNG, 2001.