Bivak II. – Sakrálny priestor

„Divočina pre mňa znamená určité východisko, základ, z ktorého vychádza celé spektrum inšpiračných prvkov. Pre mňa ako výtvarníka sú práve ťažko dostupné a odľahlé územia v prírode fascinujúcim zdrojom inšpirácie a priestorom pre tvorbu. Zaujímajú ma cyklicky sa opakujúce javy v prírode. Som nimi fascinovaný a zároveň hľadám vhodné spôsoby, ako ich výtvarne spredmetniť. Vznikajú tak procesuálne a organické plastiky, často spolutvorené divokými zvieratami.

V mojej tvorbe ide prevažne o určitú participáciu na niečom sebestačnom, cyklickom. Dlhodobým pobytom v priestore lesa, na okraji mesta či vidieka a výtvarnou aktivitou v nich prichádza fyzické vyčerpanie, ktoré je pre mňa zároveň určitým nástrojom k upokojeniu myšlienok a ku kontemplácii.

V práci Bivak II. som nájdený lesný prístrešok pretvoril na kaplnku – pustovňu. Vždy ma fascinovali lesné stavby. Predovšetkým ide o bezdomovecké príbytky, bivaky pytliakov, skautské prístrešky, drevené stavby horárov, drevorubačov, lesných pracovníkov či bunkre vytvorené deťmi. Ak sú permanentne obývané, tak ako útočisko ľudí na okraji spoločnosti, ktorí sa ocitli v tomto prostredí z nevyhnutnosti a často nedobrovoľne a hľadajú tak predovšetkým úkryt a istú formu domova. Fascinuje ma práve kontrast funkčností týchto úkrytov.“ – Michal Machciník

Alexandra Tamásová ● Katalóg k výstave Do divočiny