Pocta ďatľovi II., Dutina v ktorej sa utvára čas

„Divočina pre mňa znamená určité východisko, základ, z ktorého vychádza celé spektrum inšpiračných prvkov. Pre mňa ako výtvarníka sú práve ťažko dostupné a odľahlé územia v prírode fascinujúcim zdrojom inšpirácie a priestorom pre tvorbu. Zaujímajú ma cyklicky sa opakujúce javy v prírode. Som nimi fascinovaný a zároveň hľadám vhodné spôsoby, ako ich výtvarne spredmetniť. Vznikajú tak procesuálne a organické plastiky, často spolutvorené divokými zvieratami.

V mojej tvorbe ide prevažne o určitú participáciu na niečom sebestačnom, cyklickom. Dlhodobým pobytom v priestore lesa, na okraji mesta či vidieka a výtvarnou aktivitou v nich prichádza fyzické vyčerpanie, ktoré je pre mňa zároveň určitým nástrojom k upokojeniu myšlienok a ku kontemplácii.

V práci Pocta ďatľovi II. sú odliatky dutín vytvorených ďatľom umiestnené v kovových konštrukciách. Tie sú akousi priestorovou kresbou kmeňov stromov. Ide o výtvarnú apropriáciu, ktorá odhaľuje vznik autorskej techniky, v ktorej sa vďaka súčasným materiálom (polyuretánovej pene) podarilo spredmetniť tento vnútorný priestor inovatívnym sochárskym spôsobom po prvýkrát v roku 2014.

Pri samotnom procese tvorby som sa sústredil prioritne na už nevyužívané a opustené hniezda a dutiny. Išlo o expandovanie do prírodného priestoru a jeho skúmanie a analýzu, ale tak, aby nebol dlhodobo obmedzovaný rámec životného priestoru pôvodného biotopu.” – Michal Machciník

lab.SNG ● Katalóg k výstave Do divočiny