Kabinet kozmetiky kalcia

Anetta Mona Chisa, Martin Piaček

datovanie:
miery: rôznorodé
výtvarný druh: sochárstvo
žáner: prírodný motív
materiál: mramor
vápno
sadra
betón
technika: asambláž
inštitúcia: Súkromný majetok
tagy: prostredie vápno rastlina svetlo
v kolekciách:

Všetko, čo dnes obsahuje vápnik, prekvitalo v období jury. Mramor a sadra boli teda kedysi energické a plne rozvinuté formy života, ktoré nakoniec zahynuli, zhutnili sa a skomprimovali. Existuje obrovské množstvo úmrtí, ktoré tieto horniny absorbovali počas tisícov rokov ich vzniku. Medzi týmito dvoma dobre známymi a široko používanými minerálmi vedie cesta diagonálnej pitvy vykonanej v rámci toho, čo nazývame Cosy Cosmos Cosmetics alebo Kabinet kozmetiky kalcia. Ako súvisia minerály ako sadra a mramor s vývojom rozsiahlych štruktúr v prírode? Ako môžeme sledovať a znázorniť biografiu týchto sedimentárnych hornín? Ako môžeme (vizuálne) prerozprávať tieto surové geologické materiály pred infikovaním, ako aj po ich infikovaní ľudskou interakciou?

Slovo kozmetika (ktoré všetci poznáme ako podstatné meno znamenajúce umenie skrášľovania tela) pochádza z gréckeho kosmos, označujúce medzi inými „poriadok“, „usporiadanie“, „ornament“ alebo „ozdobu“. Hľadanie poriadku a krásy v molekulárnom vesmíre vápnikových zlúčenín sa prelína s fyzikálnymi a materiálovými vlastnosťami mramorových, sadrových, vápenných, cementových a iných kalcitových formácií. Náš útulný vesmír je romanca založená na materiálnej ontológii a na materiálnom vedomí, ktoré podčiarkujú poetický, tvorivý moment týchto minerálov, ich schopnosť transformovať seba aj nás.

Táto kosmicko-kozmetická vápniková romanca je súhlasným pospletaním vedeckých poznatkov s estetickými úchylkami. Veda vysvetľuje, že vápnik je kov (dokonca je to najhojnejší a životne nevyhnutný kov v tele zvierat vrátane ľudí). Ale tiež ukazuje, že vápnik sú listy, kosti, zuby, škrupiny, obličkové kamene, skaly, pôda... Vápnik je životne dôležitý orgán zemskej kôry. Je to podstatná látka základných surovín. Je všadeprítomný a v stálom cykle. Je telúrový pulz, nosič života, mŕtvy a živý, rozpustený a koagulovaný. Veda nám tiež hovorí, že vápnik je prvotný nuklid, ktorý existuje medzi nami a inými galaxiami. Je to medzihviezdna látka, jeden z hlavných prvkov tvoriaci horniny, ktorý jestvoval vo vesmíre dlho predtým, ako sa vytvorila naša slnečná sústava.

Vápnik je oceľ a betón, architektúra a poľnohospodárstvo; je to choroba a liečba, jed a protijed. Vápnik je fosília večného boja, stopa existencie, je to posledný a stratený prenos. Náš inštinkt nás vedie k tomu, aby sme vápnik precítili ako skrytý prvok energie a spiace ložisko rastu, ako vodidlo pod povrchom a cez okraj, stav vykryštalizovanej minulosti a budúcnosti, poriadok a chaos, ako krásu a kozmetiku. Naša túžba po vápniku živí naše libido využívania litosféry, hydrosféry a biosféry. Vápnik je láska, politika, ekonómia a ekológia. Potom vidíme vápnik hackovaný vápnom, sadrou, pigmentmi, mramorom a pretavený do umenia. Niekedy sa štiepi na mäkkú hmotu, ktorá si pamätá tvary (modelárska sadra, cement), alebo je skamenený na lámavú kondenzáciu, ktorá sa vzpiera kontúram (mramor, vápenec, alabaster...). Často je rozpustený do prehnaných extenzií (pigmenty, stabilizátory, hnojivá, konzervačné látky, koagulanty, doplnky).

Vápnik nám pripadá buď ako ľahostajná hmota, alebo ako sľubná zygota. Testuje logiku etiky bytia, v ktorej sa už nemusia uplatňovať binárnosti živý – neživý alebo ľudský – ne-ľudský. Môže to byť 47 absolútna existencia, absolútny pohyb, absolútna syntax, absolútny vesmír, anorganický a organický, kameň a mäso, krv a voda. Osciluje medzi starou geológiou a novými technológiami. Vápnik sa zdá byť mimo času a mimo priestoru, mimo tvaru, mimo tohto sveta, mimo rozumu, mimo a tu.

fotografia: Adam Šakový

Alexandra Tamásová ● Katalóg k výstave Do divočiny