V diele:
"Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije: žije, žije, duch slovenský bude žiť na veky, hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky."
V tvorbe klasika slovenskej moderny Martina Benku (1898—1971)od začiatku 40. rokov možno sledovať príznačný ideový a štylistický obrat. Do úzadia ustúpili modernistické ašpirácie, prehĺbili sa prvky mravoučnej žánrovosti a rozprávkového postromantizmu. Eklatantným príkladom sa stal cyklus 24 malieb Strážcovia a ochrankyne Slovenska (1940—1942) pôvodne určený pre „propagačné“, tzn. propagandistické ciele Matice slovenskej. Ako jeden z prvých navrhoval sgrafitá pre novostavby (Roľnícku vzájomnú poisťovňu v Martine), ilustroval, ale tvoril aj malé formy: exlibrisy, bankovky, značky, známky, najprv pre autonómiu (1938), neskôr pre nový štát. Inštitucionalizoval tým isté formy „národnej prevádzky“, dal jej typické znaky svojho secesne-ornamentálneho, nacionálne-mýtického Gesamtkunstwerku.
Vo voľnej tvorbe síce celkom neopustil svoj monumentálny a heroický spôsob podania (veď len prednedávnom jeho ľudskí hrdinovia prerástli hory...), oveľa intenzívnejšie ho však napĺňal historizujúcim romanticko-naratívnym pátosom a národno-mýtickým duchom. Minimalizoval odkazy na realitu, figurálne folklórno- alegorické kompozície maľoval v akomsi mimočasovom prázdne (Ľudia a hory, 1941; Ohlas vrchov, Prvé plody, Stretnutie, Odolnosť, Zaujatí krásou,19 1942). Dva významové okruhy stáli v pozadí týchto diel: tiché rodinné šťastie a naopak vzdorovitosť, nepoddajnosť slovenského človeka (azda v tradícii obrazu hôrnych chlapcov), pričom je zaujímavé, že nepriateľ nebol prítomný ani len náznakom. Benkov obraz sa zároveň zdekoratívnil, v jeho štruktúre sa hlavným stavebným prvkom stala figúra v tradičnom odeve, stále sa venoval svojej dlhoročnej záľube – maľovaniu reálnych modelov v ľudových krojoch. Vzhľadom na zameranie, témy, obsah i „národný“ vizuál bola Benkova tvorba novým režimom „inštrumentalizovaná“ ako jedna z prvých. Nakoľko sa na nej aktívne sám podieľal – aj vzhľadom na jeho miernu a skôr nepriebojnú povahu, nevieme... Benkovi musela konvenovať idea samostatnej štátnosti, nakoľko mu konvenoval jej obsah ostane otázkou. Skôr však nie...
Katarína Bajcurová ●
Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)
