Skalice

Predstaviteľom insitnej a neškolenej polohy je rómsky autor, rodák z východného Slovenska (Pavlovce) Rudolf Dzurko (1941 – 2013), ktorý prežil väčšinu života v Čechách, kam na základe veľkej vysťahovaleckej vlny Rómov v 50. rokoch odchádzali početné rómske rodiny. Vystriedal niekoľko robotníckych povolaní, pracoval aj v sklárňach, a práve materiál skla je v jeho tvorbe charakteristickým znamením. V 80. rokoch sa sťahuje do Prahy, kde chvíľu predáva svoje originálne šperky na Karlovom moste. Jeho diela sú v majetkoch Slovenskej národnej galérie, Štátnej galérie výtvarného umenia v Náchode, Galérie Klatovy / Klenová, Múzea rómskej kultúry v Brně a je aj laureátom viacerých umeleckých ocenení.

Jeho tvorba bola inšpirovaná spomienkami z detstva a mladosť prežitú v rómskej komunite. Popri manuálnej práci (murár, rezbár, sklársky robotník) sa venoval svojmu umeniu, ktoré sa do povedomia umeleckej scény dostalo začiatkom 70. rokov 20. storočia, kedy jeho výrazná umelecká osobnosť začal byť zaujímavá v rámci národopisných výstavných projektov. Dzurkova špecifická výtvarná technika je remeselne prepracovaná a spočíva v rozomletí rôznych farebných skiel na jemné čiastočky, ktorými vytvára asamblážové kompozície odkazujúce na jeho vlastné zážitky, sny a skúsenosti v rómskej komunite.

Obraz s názvom Skalice (1995) sa viaže k Dzurkovmu pobytu v severočeskom meste Skalice a zobrazuje jeho častý námet – strom života. V popredí stromu, resp. v kmeni stromu sa chúli mladá nahá ženská postava, ktorá symbolizuje dušu stromu v určitom zmysle panteizmu. Dom v pozadí predstavuje autorov vlastný dom a skrytý voz s drobnými postavičkami odkazuje na kočovný spôsob života.

Miroslav Kleban ● Vypovedaní - Cigáni v Slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia