Madona s dieťaťom/Giovanni Belini, 1487/Vladimír Kordoš, 1997

Madona s dieťaťom je akcia dokumentovaná prostredníctvom videozáznamu, v ktorej autor uplatňuje princíp privlastnenia a interpretácie umeleckého diela známeho z histórie umenia. Je to jedna z charakteristických autorských stratégií, ktorú používa v takmer celom svojom umeleckom programe od 80. rokov 20. storočia, kedy vznikli ťažiskové performancie interpretujúce obrazy Caravaggia, Vélazqueza, Tintoretta Rembrandta, až do súčasnosti.

V tomto konkrétnom diele cituje maľbu Madona s dieťaťom z roku 1487 renesančného umelca Giovanna Belliniho vytvárajúc inscenovanú situáciu, kde úlohu madony a dieťaťa hrá autorova manželka so synom.

Z formálneho hľadiska je postava madony – matky odetá v šatách, ktoré štýlom a modro-červenou farebnou kombináciou odkazujú na dobu vzniku pôvodného diela, ale autor kresťanskú ikonografiu posúva do nových, súčasných kontextov. Matka s dieťaťom je zachytená v bežných situáciách, kedy sa s chlapcom hrá, prihovára sa mu, hladká ho, objíma, alebo ho kŕmi, dojčí. Obaja sú síce zachytení v bežných každodenných činnostiach, ale autor „téme materstva vrátil dimenziu vznešeného“. [1] Napriek tomu, že princíp privlastnenia a citácie, ktorý Kordoš využíva, je odrazom postmoderného uvažovania o umení, kde sa stierajú nielen hranice medzi originálom a kópiou, ale aj realitou a virtuálnou simuláciou, v jeho prípade nemôžeme hovoriť o chladnom cynickom parazitovaní na dejinách umenia, ale skôr o vtipnom komentovaní minulosti.

Vladimír Kordoš patrí medzi výrazných umelcov, ktorý svoj umelecký program začal rozvíjať začiatkom 70. rokov 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa dlhodobo zaoberá princípom citácie a interperácie, pričom sa ťažiskovo pohybuje v oblasti akčného umenia. Výsledkom jeho akcií a performancií sú záznamy sprostredkované väčšinou fotografiou alebo videom.

[1] Rusnáková, Katarína: História a teória mediálneho umenia na Slovensku. Bratislava: VŠVU 2006, s. 121.

Barbora Geržová ● Virtuálna galéria NG