Torso

Torzo Vladimíra Havrillu je na prvý pohľad tradičným sochárskym vyobrazením ženského tela. Obyčajne býva cieľom sochára vdýchnuť do materiálu ľudský život, zdanlivo rozprúdiť pod chladným kameňom krv, vypnúť sval. To však neplatí pre Havrillu. Do Torza vdýchol iný život, ktorý býva pri autorových prácach často definovaný ako ťažko uchopiteľný nadpozemský rozmer. Torzo je síce vytvorené z bežného materiálu, tvarovo je klasicky modernistické a povrch má rozvrásnený stopami po tesaní, akoby náročky zvýrazňujúcimi plastické kvality diela, ale – a o to efektnejšie – novú významovú dimenziu soche dodáva päť malých detailov: v miestach, kde sa obyčajne torzo a pomyselný fragment spoja, zapadnú do seba ako mozaika a vytvoria celok, sa nachádzajú drobné otvory a v nich pripevnené malé svietiace žiarovky. A tak vnútri antropomorfného tela „záhadný“ zdroj energie vyžaruje umelé biele svetlo – táto bytosť síce má ľudskú podobu, ale nie je z tohto sveta.

Podobne to je aj pri ranej práci Hlava vesmírnej bytosti, jej názov priamo implikuje to, čo sa v Torze dá vycítiť. Hlava síce vo svojej konečnej podobe nenesie formálne znaky, ktoré by výslovne odkazovali na jej nadľudský rozmer, ale i tradičná modelácia odrazila autorov jemnocit a pridanú hodnotu k inak klasickej sochárskej téme. Vladimír Havrilla je intermediálnym umelcom v pravom zmysle slova – okrem sochárstva sa venuje kresbe, maľbe, píše a od 70. rokov sa venuje tvorbe krátkych filmov. Napriek svojmu solitérstvu patrí k najzásadnejším autorom nielen svojej generácie na Slovensku.
 

Katarína Müllerová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.