Shell I.; Egg, but not Columbus´s

Mária Bartuszová, študentka pražského ateliéru prof. Otta Eckerta na VŠUP si čoskoro po absolvovaní školy našla svoje pôsobisko spolu s manželom, sochárom Jurajom Bartuszom, v Košiciach. Stala sa bezpochyby jedinečným a stále nedostatočne doceneným zjavom slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia. V počiatočnej fáze svojej tvorby vypracovala vlastnú verziu konkretizmu. Neskôr sa intenzívne venovala nefigurálnej soche, často označovanej ako „organická plastika“. Zaujímavým presahom jej tvorby v 70. rokoch sú haptické objekty určené pre nevidiacich. Do svojej práce postupne včleňovala aj prírodný materiál (povraz, konáre, piesok alebo kamene) a plastiky skladala do sochárskych inštalácií. Bartuszovú zaujímali netradičné spôsoby práce so sadrou v momente tekutého stavu, často ju liala do pneumatík, balónov a ohybné gumené formy namáčala do vody, aby tým dosiahla odhmotnenie materiálu, a tak odstránila strnulosť tradičného sochárskeho tvaru.

Výnimočným zjavom moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte sa stala vďaka tomuto jedinečnému prístupu k tradičnému sochárskemu materiálu, ktorý povzniesla do vlastnej verzie svojbytnej existencie. Škrupina I., získaná v kolekcii s niekoľkými ďalšími biomorfnými plastikami krehkých, vyprázdnených „škrupín“, a naopak kompaktných, vzdúvajúcich sa „dutín“, aspoň čiastočne vyplnila jednu z veľkých medzier v zbierkach umenia druhej polovice 20. storočia v Slovenskej národnej galérii.
 

Katarína Müllerová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.