Reprezentačné priestory predsedu vlády Vojtecha Tuku

Je celkom výpovedné sledovať „životné prostredie“ politikov a v ňom stopy umenia. Kancelárie a reprezentatívne priestory, svojho druhu „predné izby“ prezidenta, predsedu vlády, šéfa Úradu propagandy, rôznych ministrov... bývajú obyčajne celkom príznakovým dokladom vkusu lídrov národa. Dnes už umelecké diela, zdobiace kancelárie Tuku, Tisa či Macha fyzicky sotva dohľadáme. Boli väčšinou zlikvidované. Z filmových týždenníkov a agentúrnych fotografií ich však ľahko zrekonštruujeme. Kanceláriu najnacistickejšieho z vtedajších lídrov – Vojtecha Tuku i jeho rezidenciu vo Vinosadoch zdobili prirodzene obrovské portréty Hitlera. Zatiaľ čo pred vyobrazením nemeckého vodcu Tuka obyčajne prijímal zahraničné návštevy, nad jeho pracovným stolom visel portrét Hlinku, opäť celofigúra v príznačne zvečňujúcom aranžmá. Pracovné prostredie prezidenta Tisa je z hľadiska vizuálnych informácií diferencovanejšie – okrem skupinovej fotografie s Hlinkom, symbolizujúcej ľudácku linearitu Tisovej politiky a vlastnej podobizne je tu i pár objektov ľudového umenia. Aj „kontakt“ s Hlinkom je menej okázalý – vo forme „ťažítkovej“ (?) statuetky so zdvihnutou pravicou na písacom stole. Na druhej strane charakter až akejsi fetišistickej, múzeu podobnej pamätnej izby majú Tisove súkromné priestory na fare v Bánovciach, publikované pri príležitosti jeho narodenín.

Petra Hanáková ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)