Kúpele

88 diel  ·  Lucia Galdíková  ·  12. 07. 2017

Liečivá voda patrí medzi najväčšie prírodné bohatstvá našej krajiny. V súčasnosti máme na Slovensku približne tisíc minerálnych prameňov a 22 kúpeľných komplexov. V čase najväčšej prosperity, v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia, sa však na území Horného Uhorska nachádzalo až 120 kúpeľných miest. Najvyšší počet kúpeľov, ktoré na Slovensku existovali súbežne, bol 91.

Väčšinu hostí pred vznikom Československa tvorili šľachtici, bohatí statkári a buržoázia z veľkých miest. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa však rozkvet kúpeľov zastavil. Mnohé kúpele museli totiž počas prvej svetovej vojny ubytovať aj ranených vojakov, ktorí ich prevádzku značne narušili. Počas prvej Československej republiky sa kúpele postupne začali opäť rozvíjať, avšak v 30. rokoch 20. storočia tento rozvoj spomalili dôsledky hospodárskej krízy.

Mnohé menšie kúpele postihol po druhej svetovej vojne úpadok, vedúci k postupnému zániku. Takýto osud postretol Vyhne, kde kúpele vznikli v dôsledku ťažby železnej rudy v miestnych baniach. V roku 1940 sa však stali zberným táborom pre židovských obyvateľov a po vojne ich už neobnovili. Nejedny prosperujúce kúpeľné komplexy začali chátrať v 90. rokoch, či už kvôli poklesu záujmu návštevníkov alebo špekuláciam počas neslávnej privatizácie. Príkladom je ruina mimoriadne kvalitnej stavby sanatória Helios pri Štrbskom plese.

Miroslav Troup – Československé štátne kúpele, 1958, Slovenská národná galéria

Miroslav Troup – Československé štátne kúpele, 1958, Slovenská národná galéria

 

V súčasnosti sú rušné i pokojné kúpeľné mestečká roztrúsené po celej mape Slovenska. Najviac sa ich nachádza v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Liečivé prírodné zdroje tam vznikli vplyvom jadrových a sopečných pohorí. Niektoré pramene s blahodarnými účinkami sa pritom našli úplnou náhodou. Pri kopaní studne objavili prameň v Číži pri Rimavskej Sobote. Termálny prameň v našich najmladších kúpeľoch v Nimnici zase vytryskol v 50. rokoch 20. storočia pri hĺbení priehrady.

Hoci v Bratislave dnes kúpele, žiaľ, nenájdeme, málokto tuší, že kedysi sa jedny – dokonca cisárske – nachádzali v obľúbenej rekreačnej zóne Železná studienka. V roku 1821 ich založil prešporský mešťan Johann Tronner a od roku 1828 sa nazývali Kúpele cisára Ferdinanda.

Johann Vincenz Reim, Vincenz Reim – Kúpele Železná studienka, 1840–1860, Galéria mesta Bratislavy

Johann Vincenz Reim – Kúpele Železná studienka, 1840–1860, Galéria mesta Bratislavy

 

Jedinečné sú i „slovenské Lurdy“ – kúpele v Sliači, ktoré sa pýšia modernou funkcionalistickou stavbou liečebného domu Palace, navrhnutého pražským architektom Rudolfom Stockarom. V Sliači sa na liečbu využíva prírodný žriedlový plyn. Chýry o miestnych „smrtiacich parách“ sa šírili už v dávnej minulosti. V blízkosti prameňov sa totiž v dôsledku silných výparov často objavovali mŕtve vtáky či iné zvieratá.

Medzi najznámejšie „kúpeľné metropoly“ patria Trenčianske Teplice považované za „slovenské Karlove Vary“. Ukrývajú napríklad budovu s názvom Hammam architekta Františka Schmoranza ml., ktorá dnes slúži ako odpočiváreň. Duchom sa v nej môžete preniesť do exotického Turecka, je totiž postavená v orientálnom štýle. Bývalú majiteľku kúpeľov Ifigéniu de Castries d´Harcourt takýto turecký kúpeľný dom očaril na svetovej výstave v Paríži a následne odcestovala do Egypta, aby miestokráľa Izmaila požiadala o povolenie postaviť podobný prepychový palác aj na Slovensku.

Obrovská škoda je, že kedysi vyhľadávaný Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach je už od roku 2002 zatvorený a chátra. Architekt Jaromír Krejcar preň podľa vzoru zaoceánskych kabín navrhol zabudovaný nábytok a liečebný ústav tak pripomínal parník. Machnáč obsahoval v duchu sovietskeho konštruktivizmu obrovské spoločenské, a naopak, čo najmenšie individuálne priestory.

Milan Michal Harminc  – Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, Slovenská národná galéria

Milan Michal Harminc  – Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, Slovenská národná galéria

 

Počas 60. a 70. rokov prúdili do rozvoja kúpeľnej infraštruktúry nemalé investície. Kúpeľníctvo sa ukázalo ako veľmi výnosné, zapadalo do kréda „v zdravom tele zdravý duch“ a mohlo návštevníkom nahradiť nedostupné dovolenky v zahraničí. V kúpeľných mestách vznikali modernistické liečebné domy v pomerne jednotnom štýle – s jednoduchým pozdĺžnym tvarom (občas ozvláštneným kaskádou), travertínovo bielym povrchom, dlhými radmi balkónov a krytými koridormi na prechod medzi jednotlivými procedúrami. Tieto komplexy spájali funkcie hotela a nemocnice a pracovali v nich desiatky lekárov a špecialistov. Termálne bazény často zdobili jedinečné autorské mozaiky. Výnimočné tvaroslovie a utopistický genius loci dosiahol architekt Ivan Matušík v návrhu rehabilitačného ústavu Baník v Bojniciach.

Ivan Matušík – Rehabilitačný ústav Baník v Bojniciach, Perspektívny pohľad, 1961–1969, Slovenská národná galéria

Ivan Matušík – Rehabilitačný ústav Baník v Bojniciach, Perspektívny pohľad, 1961–1969, Slovenská národná galéria

 

Najznámejším symbolom liečivých účinkov prírodných vôd je socha barlolámača od Roberta Kühmayera na slávnom piešťanskom Kolonádovom moste, ktorý vedie priamo do kúpeľného parku. V Piešťanoch – prebudovaných na kúpeľné mesto najmä zásluhou vizionárskeho podnikateľa Ľudovíta Wintera – si prídu na svoje aj nároční hostia. Hotely Thermia Palace či Irma, vyzdobené rastlinnými motívmi v secesnom štýle, totiž patria k tým najluxusnejším. Ďalším unikátom je komplex balneoterapie vybudovaný podľa vzoru rímskych kúpeľov s bazénom priamo na zdroji sírneho bahna. Kúpeľní hostia sa navyše môžu kultúrne vyžiť napríklad na koncertoch vážnej hudby v ikonickom Dome umenia – najväčšom architektonickom diele Ferdinanda Milučkého.

Neznámy autor – Kúpele Piešťany, Thermia hotel, 1880–1920, Slovenská národná galéria

Neznámy autor – Kúpele Piešťany, Thermia hotel, 1880–1920, Slovenská národná galéria

 

Ak máte radšej intímnejšiu atmosféru, vyberte si jedny z najstarších kúpeľov na Slovensku – Sklené Teplice v údolí Štiavnických vrchov. Narazíte tam totiž na jaskynný parný kúpeľ, takzvanú „Parenicu“ s horúcou hypertermálnou minerálnou vodou s vysokým obsahom magnézia a kalcia.

Tí, ktorí pred živou atmosférou kúpeľných parkov uprednostňujú pobyt na horách a vysokohorský vzduch, môžu využiť jedinečné klimatické kúpele v Starom či Novom Smokovci. Na fotografiách ich zvečnil známy tatranský fotograf Karol Divald.

V Novom Smokovci navrhol architekt Milan Michal Harminc Sanatórium Dr. Szontágha na liečbu tuberkulózy. To disponovalo veľkými terasami, kde mohli návštevníci pohodlne načerpávať novú energiu, dýchať čerstvý tatranský vzduch a pozerať sa pritom na masívy okolitých veľhôr. Lepšiu predstavu o priestrannosti jednotlivých častí sanatória si môžeme vytvoriť vďaka Harmincovým historickým čiernobielym fotografiám dokumentujúcim jeho interiéry. Ďalšie klimatické kúpele vznikli uprostred lesov v baníckom mestečku Štós, ktoré už v minulosti nechceli prilákať len majetných ľudí, ale aj rozmanité vrstvy obyvateľstva.

Milan Michal Harminc – Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci, loggia s lehátkami, 1934, Slovenská národná galéria

Milan Michal Harminc – Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci, loggia s lehátkami, 1934, Slovenská národná galéria

 

Kúpele inšpirovali mnohé výtvarníčky a výtvarníkov, ktorí zachytili nielen kúpeľné budovy, ale i priľahlé parky. Idylickú kúpeľnú atmosféru znázorňujú propagačné plagáty Imricha Weinera-Kráľa v jemných pastelových farbách. V kolekcii Slovenskej národnej galérie sa okrem posterov či komorných malieb nachádzajú aj historické grafiky zobrazujúce mnohé, dnes už neexistujúce lokality. Navyše, môžete si prezrieť nielen zábery domácich slovenských kúpeľných komplexov, ale i fotografie kúpeľných stredísk v Českej republike ako Karlove Vary alebo Luhačovice, či kúpele v Maďarsku. Nepochybne vás zaujmú i grafiky z 19. storočia, ktoré odhaľujú čaro vtedajších kúpeľov v Rakúsku, Nemecku alebo Švajčiarsku.

Viac sa o histórií a architektúre slovenských kúpeľných miest môžete dočítať v publikáciách Slávne kúpele Slovenska alebo Architektúra starostlivosti.

  Tweet