Kúpele

69 diel  ·  lab.SNG  ·  12. 07. 2017

Dnes máme na Slovensku približne tisíc minerálnych prameňov a 22 kúpeľných komplexov, ktoré ročne navštívi približne 140.000 ľudí. V čase najväčšej prosperity (v druhej polovici 19. a na začiatku 20. Storočia) sa však na území Horného Uhorska nachádzalo až 120 kúpeľných miest. Najvyšší počet kúpeľov, ktoré na Slovensku existovali súbežne, bol 91.

Väčšinu hostí pred vznikom Československa tvorili šľachtici, bohatí statkári a buržoázia z veľkých miest. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa však rozkvet kúpeľov zastavil. Mnohé kúpele museli totiž počas prvej svetovej vojny ubytovať aj ranených vojakov, ktorí ich prevádzku značne narušili. Počas prvej Československej republiky sa kúpele postupne začali opäť rozvíjať,  avšak v 30. rokoch 20. storočia mali na ich ďalšie napredovanie neblahý vplyv aj dôsledky hospodárskej krízy. Mnohé menšie kúpele postihol po druhej svetovej vojne úpadok, ktorý viedol k ich zániku. Takýto osud postretol Vyhne, kde kúpele vznikli v dôsledku ťažby železnej rudy v miestnych baniach. V roku 1940 sa však stali zberným táborom pre židovských obyvateľov a po vojne sa už neobnovili.

V súčasnosti sú rušné i pokojné kúpeľné mestečká roztrúsené po celej mape Slovenska. Najviac sa ich nachádza v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Liečivé prírodné zdroje tam vznikli vplyvom jadrových a sopečných pohorí. Niektoré pramene s blahodarnými účinkami sa pritom našli úplnou náhodou. Pri kopaní studne sa napríklad objavil prameň v Číži pri Rimavskej Sobote. Termálny prameň v našich najmladších kúpeľoch v Nimnici zase vytryskol v 50. rokov 20. storočia pri hĺbení priehrady. Hoci v Bratislave dnes kúpele žiaľ nenájdeme, málokto tuší, že kedysi sa jedny – dokonca cisárske – nachádzali v obľúbenej rekreačnej zóne Železná studienka.  V roku 1821 ich založil prešporský mešťan Johann Tronner a od roku 1828 sa nazývali Kúpele cisára Ferdinanda.

Jedinečné sú i „slovenské Lurdy“ – kúpele v Sliači, ktoré sa môžu popýšiť modernou funkcionalistickou stavbou liečebného domu Palace, ktorú navrhol pražský architekt Rudolf Stockar. V Sliači sa na liečbu využíva prírodný žriedlový plyn.  Chýry o miestnych „smrtiacich parách“ sa šírili už v dávnej minulosti. V blízkosti prameňov sa totiž v dôsledku silných výparov často objavovali mŕtve vtáky či iné zvieratá.

Perfektné podmienky lákajúce návštevníkov na oddych a relax v slovenských kúpeľoch znázorňujú propagačné plagáty Imricha Weinera-Kráľa  v jemných pastelových farbách. Medzi bez pochýb najväčšie hity v ponuke slovenských kúpeľov patria „kúpeľné metropoly“, akými  sú napríklad Trenčianske Teplice, ktoré sa považujú i za „slovenské Karlove Vary“.  Ukrývajú napríklad budovu s názvom Hammam architekta Františka Schmoranza ml., ktorá dnes slúži ako odpočiváreň.  Duchom  sa v nej môžete preniesť do exotického Turecka, je totiž postavená v orientálnom štýle. Vďačiť za to môžeme vtedajšej majiteľke kúpeľov Ifigénii de Castries d´Harcourt, ktorú takýto turecký kúpeľný dom očaril na svetovej výstave v Paríži a následne odcestovala do Egypta, aby miestokráľa Izmaila požiadala o povolenie postaviť podobný prepychový palác aj na Slovensku.

Obrovská škoda je, že kedysi vyhľadávaný Liečebný dom Machnáč  v Trenčianskych Tepliciach je už od roku 2002 zatvorený a chátra. Architekt Jaromír Krejcar preň podľa vzoru zaoceánskych kabín navrhol zabudovaný nábytok a liečebný ústav tak pripomínal parník. Machnáč bol príkladom ideí socializmu – v duchu sovietskeho konštruktivizmu sa v ňom nachádzali obrovské spoločenské, a naopak, čo najmenšie individuálne priestory.

Najlepším príkladom, ktorý snáď každého aspoň symbolicky presvedčí o liečivých účinkoch našich prírodných vôd, je socha barlolámača od Roberta Kühmayera  na slávnom piešťanskom Kolonádovom moste, ktorý vedie priamo do kúpeľného parku. V Piešťanoch si prídu na svoje aj nároční hostia –hotely Termia Palace či Irma vyzdobené rastlinnými motívmi v secesnom štýle totiž patria k jedným z najluxusnejších. Ďalším unikátom je komplex balneoterapia  vybudovaný podľa vzoru rímskych kúpeľov, kde sa môžete okúpať priamo v bahnisku – čiže na mieste, odkiaľ vyviera zdroj sírneho bahna. Kúpeľní hostia sa navyše môžu kultúrne vyžiť napríklad na koncertoch vážnej hudby v Dome umenia, ktorý navrhol architekt Ferdinand Milučký.

Ak máte radšej intímnejšiu atmosféru, vyberte si jedny z najstarších kúpeľov na Slovensku –  Sklené Teplice v údolí Štiavnických vrchov. Narazíte tam totiž na jaskynný parný kúpeľ , takzvanú „Parenicu“ s horúcou hypertermálnou minerálnou vodou s vysokým obsahom magnézia a kalcia. Príjemné posedenie vás čaká v historickej kaviarni Kursalón.

Tí, ktorí pred živou atmosférou kúpeľných parkov uprednostňujú pobyt na horách a vysokohorský vzduch, môžu využiť jedinečné klimatické kúpele v Starom či Novom Smokovci, ktoré na svojich fotografiách zvečnil známy tatranský fotograf Karol Divald. V Novom Smokovci  navrhol  architekt Milan Michal Harminc Sanatórium Dr. Szontágha na liečbu tuberkulózy. To disponovalo veľkými terasami, na ktorých mohli návštevníci pohodlne načerpávať novú energiu, dýchať čerstvý tatranský vzduch a pozerať sa pritom na masívy okolitých veľhôr. Lepšiu predstavu o priestrannosti jednotlivých častí sanatória si môžeme vytvoriť vďaka Harmincovým historickým čiernobielym fotografiám, ktoré dokumentujú jeho interiéry. Ďalšie klimatické kúpele vznikli uprostred lesov v baníckom mestečku Štós, ktoré už v minulosti nechceli prilákať len majetných ľudí, ale rozmanité vrstvy obyvateľstva.

  Tweet