Karol Hugo Frech bol veľmi plodný a náruživý maliar, známy najmä svojimi početnými pohľadmi na Bratislavu. Galéria mesta Bratislavy má vo svojej zbierke vyše 700 diel tohto autora. Sú to predovšetkým skicáre, kresby, akvarely, linoryty, ale aj maľby temperou a olejom, ktoré začalo nakupovať už Mestské múzeum, ešte od samotného autora.

Karol Hugo Frech sa narodil v roku 1883 v Gaisburgu (od roku 1901 súčasť Stuttgartu) v Nemeckom cisárstve. V Európe ďaleko odtiaľ ležalo aj malé stredoeurópske mesto Prešporok (Pressburg, Pozsony), ktoré bolo v tom čase súčasťou veľkej rakúsko-uhorskej monarchie. Kedysi slobodné kráľovské uhorské mesto bolo známe svojou bohatou históriou. Žili tu vedľa seba Nemci, Maďari, Slováci, ale aj príslušníci českej, židovskej, bulharskej, chorvátskej, poľskej či ruskej menšiny.

Príbeh Karla Frecha sa začal písať v Nemeckom cisárstve, keď sa ako malý chlapec s mamou presťahoval do neďalekého mesta Esslingen am Neckar na juhu Nemecka, ktoré sa stalo jeho celoživotným domovom. Ako sám napísal, už v detstve ho fascinovalo maľovanie a kreslenie a chcel sa stať umelcom. Do miestnej maliarskej komunity sa zapojil už ako desaťročný. Vyučil sa ako litograf v renomovanom rodinnom vydavateľstve J. F. Schreibera v Esslingene. V rokoch 1903 až 1905 navštevoval umeleckopriemyselnú školu v Stuttgarte, kde neskôr pôsobil ako ilustrátor a grafik. Krátky čas študoval aj na Akadémii výtvarných umení v Karlsruhe pod vedením Hansa Thomu, ale štýl a spôsob výučby mu nevyhovovali, a tak štúdium predčasne ukončil. Následne sa usadil v Esslingene a veľa cestoval.

Podľa vlastných slov precestoval Európu „od Štokholmu až po Sicíliu“ a počas ciest sa naučil viac ako v škole. Krátko predtým, ako sa Európa vrhla do zničujúcej prvej svetovej vojny, sa Karol Frech stretol cestou vlakom po Tirolsku s láskou svojho života. Jeho budúca manželka Rosa Albrechtová pochádzala zo starej prešporkej vinohradníckej rodiny a s Karlom si povedali svoje „áno“ v Prešporku 2. marca 1915.

Karol Frech - Primaciálne námestie v Bratislave, 1945, Galéria Mesta Bratislavy

Dunajská metropola sa po vojne stala súčasťou prvej Československej republiky, ale už s novým menom – Bratislava. Frech videl, aké je toto mesto krásne, a chcel, aby to videli aj ostatní. Podľa nespočetných skíc vytváral najrôznejšie pohľady na dominanty mesta, námestia, ulice, rôzne zákutia, dvory a uličky, do ktorých sa premietla jeho láska, tvorivosť, trpezlivosť a vášeň. Jeho náhodné stretnutie s majiteľom a vydavateľom novín Carlom Angermayerom v uličkách Bratislavy bolo začiatkom dlhoročnej spolupráce, v rámci ktorej začal prispievať ilustráciami do novín Pressburger Zeitung a neskôr aj Grenzbote. Ešte pred Vianocami roku 1919 vydali spoločne detskú knižku v maďarskom jazyku o dobrodružnom bocianovi, ktorú Frech ilustroval.

Karol Frech v Bratislave žil a tvoril tridsať rokov. Ateliér mal na Rade Ivana Simonyiho č. 6, na druhom poschodí s výhľadom na Dunaj. Od roku 1919 bol členom Bratislavského umeleckého spolku (Pressburger Kunstverein, Pozsonyi képzömüvészeti egylet), v roku 1921 dokonca zastával funkciu knihovníka. Z mesta, do ktorého ho kedysi priviedla láska, ho po druhej svetovej vojne vyhnala nenávisť. Krátko po oslobodení bol vzhľadom na svoju nemeckú národnosť nútený vysťahovať sa. Spolu s manželkou a švagrinou opustili Bratislavu pravdepodobne v apríli 1945. Svoje rodné mesto však už nikdy neuvidel, zomrel 27. júla 1945 v neďalekom rakúskom meste Steyr v obecnej nemocnici Steyer Münichholz na tuberkulózu. Traduje sa, že je pochovaný v rakúskom mestečku Sankt Ulrich.

Karol Frech - Stará studňa na Drevenom námestí v Bratislave, 1920 - 1930, Galéria mesta Bratislavy

Karol Frech bol veľmi náruživý výtvarník, čo dokazuje aj jeho obsiahla zachovaná tvorba. V plenéri kreslil skicu za skicou a v ateliéri podľa nich potom vytváral ďalšie diela. Jeho doménou bola tlač, litografie a linoryty, či už v podobe grafických listov alebo drobných ilustrácií do novín. Nevynechal však ani akvarely či maľby temperou a olejom. Jeho diela sa dostali aj do mnohých domácností. Svojou trpezlivosťou a usilovnosťou sa pričinil o zdokumentovanie meniacej sa Bratislavy. Neboli to len dominanty, námestia a známe ulice, ale aj rôzne zákutia, dvory a nádvoria. So svojím zmyslom pre detail zachytil aj dvere, lampy, studne, obchodné štíty a reklamné tabule z čias prvej republiky, ktoré sa objavovali v novinách ako ilustrácie. Dekoratívnosť obsiahnutá v líniách motívov na pútačoch priamo čerpá z dobového viuzálu jednoduchých, ale šarmantných vzorov.

Diela Karola Frecha nám dodnes približujú niekdajšiu atmosféru a zachytávajú rozprávkový charakter dnes už neexistujúcich zákutí a uličiek starej Bratislavy. Viac o jeho živote a tvorbe sa dočítate v knihe Karl Frech, ktorú v októbri 2018 vydáva Galéria mesta Bratislavy a Mestská časť Bratislava – Staré Mesto.

Diela Karola Frecha nájdete aj v kolekcii Bratislavské podhradie.

Všetky diela Karola Frecha nájdete tu.