Ostrov umenia Slanica

97 diel  ·  lab.SNG  ·  26. 03. 2019

V roku 1953 sa časť Oravskej kotliny premenila na Oravskú priehradu – najväčšie vodné dielo na Slovensku. Vody riek Biela a Čierna Orava zatopili vysídlené obce Slanica, Ústie, Lavkovo, Osada, Oravské Hámre a časť Námestova. Nad hladinou ostalo iba návršie s kostolom a kalváriou, ktoré korunovalo dedinu Slanica. Uprostred priehrady tak vznikol Slanický ostrov v nadmorskej výške 609 m. Originálne a romantické prostredie ostrova, označovaného aj za „slovenský Stonehenge“, je dnes miestom stálej expozície tradičnej ľudovej plastiky a maľby na skle zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.  

Idea vytvoriť priehradu v Oravskej kotline, pravidelne sužovanej ničivými jarnými záplavami, sa objavila už v 18. storočí v bývalom Uhorsku. Od úvodnej projektovej štúdie z roku 1870 bolo vypracovaných viacero návrhov – v čase 1. svetovej vojny a neskôr počas prvej Československej republiky. Nedostatok skúseností a problémy spojené s objavením korozívnej minerálnej vody však stavbu odsúvali a s betónovaním sa napokon začalo až v roku 1943. Stavba priehrady trvala takmer desať rokov a dokončená bola až počas ČSSR.

Nedobrovoľné vysídlenie obcí, spojené so stratou rokmi zveľaďovanej úrody a násilným pretrhnutím väzieb k svojmu rodisku, bolo pre mnohých obyvateľov traumatické. Desiatky rodín ostávali vo svojich domovoch do poslednej chvíle a vyhnala ich až stúpajúca voda. Masívne presídlenia sprevádzali viacero veľkých socialistických stavebných projektov – okrem Oravskej to boli aj priehrady Nosice, Starina, Palcmanská maša, Liptovská Mara a Nová Bystrica, ale aj sídliská Petržalka či Radvaň v Banskej Bystrici.

Po zatopení kotliny vzniklo jazero s plochou 35 km2, poháňajúce vodnú elektráreň s dvoma kaplanovými turbínami. Voda vytvorila na brehoch a ostrovoch priehrady unikátny biotop ležiaci na migračnej trase vodného vtáctva. Na Slanickom ostrove sa zachoval útulný lesopark s osobitou atmosférou pútnického miesta. Tunajší kostol Povýšenia sv. Kríža pochádza z druhej polovice 18. storočia a svoju dnešnú klasicistickú podobu s dvojvežovým priečelím dostal v roku 1843.

Slanický ostrov umenia, kostol Povýšenia sv. Kríža

Slanický ostrov umenia, kostol Povýšenia sv. Kríža

 

Jedinečná poloha chrámu, veľkorysé priestory a výborná akustika ho predurčili stať sa domovom pre umenie. Novovzniknutá Oravská galéria doň v roku 1971 natrvalo umiestnila svoje zbierky tradičnej ľudovej plastiky a maľby. O dva roky neskôr vznikla v bývalej hrobke aj expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. V exteriéri kostola boli umiestnené diela kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia a zrodilo sa tak lapidárium pod holým nebom.

Slanický ostrov umenia, lapidárium oravskej kamenárskej tvorby

Slanický ostrov umenia, lapidárium oravskej kamenárskej tvorby

 

Ľudová umelecká tvorba na Orave už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu na dolnú a hornú Oravu ovplyvnilo rozloženie výtvarných druhov, striedanie katolíckych oblastí s evanjelickými zas určilo voľbu motívov. Hlavnými námetmi sú postavy svätcov, Madona, Kristus, ale aj figúry znázorňujúce rôzne povolania – valasi, gajdoši, huslisti a ďalšie typy muzikantov. Sošky populárnych svätcov slúžili ako ochrana izieb, domov, cintorínov či celých dedín, ako strážcovia pútnikov na križovatkách ciest a používali sa tiež pri liečebných rituáloch. Autori sošiek a veriaci sa pokúšali získať si priazeň síl a živlov, od ktorých závisel ich úspech v práci. Svätý Florián na stĺpoch chránil pred požiarmi; Svätý Ján Nepomucký na mostoch zažehnával záplavy; skupina Svätej Trojice uprostred námestia ochraňovala obec pred morom; Svätá Barbora a Katarína sa starali o baníkov v baniach; Svätý Vendelín strážil stáda dobytka; Svätá Anna a Svätý Jozef poskytovali svoju ochranu školákom atď. Postavy z dreva a kameňa boli pomaľované žiarivými farbami, ktoré ženy každoročne obnovovali. Mnohé sa zachovali na pôvodných miestach alebo ich veriaci „aktualizovali“ v modernom duchu a v štýle pripomínajúcom baroko a empír.

Slanický ostrov umenia, stála expozícia Tradičného ľudového umenia v interiéri kostola

Slanický ostrov umenia, stála expozícia tradičného ľudového umenia v interiéri kostola

 

Ľudoví umelci samoukovia interpretovali modely svätých podľa vlastných pocitov, predstáv a v rámci svojich schopností. Oravskí rezbári a kamenári premietli do postáv a charakterov svoje osobné životné skúsenosti, každodenné trápenia a túžby. Zjednodušili ich ikonografické predlohy a na úkor detailu zdôraznili výraz a emóciu. Postavy z biblie sa tak stali spoločníkmi človeka a prinášali nadpozemské zážitky do všedného života. Symbiózu reality a sna nachádzame vo všetkých prejavoch ľudového umenia – v piesňach, príbehoch, maľbách i drevorezbe. Umelecká tvorba bola v jednotlivých lokalitách Oravy mimoriadne rôznorodá a rovnaký námet mohol mať desiatky rôznych spracovaní a individuálnych zvláštností. Bohatosť tunajšej sochárskej produkcie počas druhej polovice 18. storočia nemá obdobu v kultúrnych dejinách žiadnej našej oblasti.

Na ostrov Slanica sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 – Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Návštevníkov víta pred kostolom socha prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, ktorý pochádzal práve z obce Slanica. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra. Okrem festivalu Oravské hudobné leto sa tu každoročne – v poslednú augustovú nedeľu – koná aj svätá omša pre Slaničanov vysťahovaných pri vzniku priehrady. Ostrov navštívi približne 50 000 návštevníkov ročne.

Plavba na Slanický ostrov loďou OG SLANICA

Plavba na Slanický ostrov loďou OG SLANICA

 

V kolekcii nájdete výber diel zo slanických expozícií. Okrem polychrómovaných drevených a kamenných plastík zahŕňa aj príklady maľby vaječnou temperou na skle a oltárnu tabuľu s výjavom Posledného súdu. Diela reprezentujú rôznorodé štýlové prvky a špecifiká regionálnych dielní a vývojových období ľudového umenia. Najlepšie je ich však vidieť naživo v atmosférickom prostredí expozícií, preto návštevu ostrova umenia určite nepremeškajte.

Viac informácií nájdete na stránke Oravskej galérie.

  Tweet