07. máj 2021
Kolekcia obsahuje 109 diel
4 minúty
„Verím, že príroda je mojím mocným a nepostrádateľným prameňom pri snahe objavovať svojskú umeleckú pravdu – krásu, takú, ktorá ma približuje bezprostredne k výtvarnej méte, azda aj k mierke pôvodnosti, v tichosti, nestrojene.”

Dezider Milly (1906 – 1971) sa narodil v roku 1906 v Kyjove, v prostredí, kde po celé generácie formovali ľudovú kultúru príslušníci ukrajinskej národnosti. Prírodná a etnická svojráznosť regiónu sa hlboko zapísala do Millyho vedomia a stala sa východiskom jeho výtvarnej imaginácie v prvom rozbehu tvorby aj v neskoršom období.

Milly bol mnohostranným umelcom, ktorý kombinoval rôzne maliarske a grafické techniky. Svoje obrazové predstavy Milly realizoval najčastejšie práve cez krajinomaľbu. Olejom, temperou či akvarelom stvárňoval krásu drsnej baladickej krajiny, jasne rozpoznateľnej a pomenovanej, miestami až mesačnej, s pecňovitými kopcami a homoľami zvrásnenými v mäkkých oblinách. V jej vnímaní však prešiel niekoľkými fázami.

Dezider Milly – Krivý jarok, 1943, Oravská galéria

 

Počas raného obdobia tvorby maliar krajinu pozoroval okom realistu, no subjektívne ju dotváral, takpovediac romantizoval. Mäkkými kontúrami ju zbavoval hranatosti a tvrdosti. Nositeľkou emotívneho a poetického účinku sa stala farba, ktorú nanášal vo viacerých vrstvách, pričom stopa štetca nebola uňho výrazom temperamentu, ale dobre čitateľným, premyslene voleným znakom.

Dezider Milly – Ovocný sad po daždi, 1951, Slovenská národná galéria

 

Začiatkom 60. rokov možno v Millyho tvorbe pozorovať viaceré zmeny. Autor začal sceľovať farbu do väčších plôch, jeho paleta sa rozjasnila a impresívny rukopis ustúpil skratkovitej kresbe. Vytváral vrásnité kompozície kopcov a krajinu zjednodušil na vodorovne sa tiahnuce plochy. Vznikali obrazy harmónie oka, rozumu a citu, ktoré sú akoby výtvarnými meditáciami.

Dezider Milly – Krajina I., 1965, Galéria umelcov Spiša

 

Umelecké snaženie autora však najvýstižnejšie charakterizujú modernisticky poňaté krajiny zo záverečného obdobia tvorby. S výraznou redukciou prírodnej formy prišla expresívna teplá farebnosť a monumentálny výraz.

Dezider Milly – Rovina pri Krivom jarku, 1967, Oravská galéria

 

Krajinu autor nikdy nemaľoval ako uzatvorený výsek prírody s detailmi, ktoré by umocňovali intimitu prostredia. Naopak, detaily úplne vynechával, akoby na prírodu hľadel z veľkého odstupu. Jeho záber bol široký a panoramatický. Obrazovú plochu organizoval s dôrazom na horizontálne línie, ktoré neboli náhodné, ale zámerné a koncepčné. Krajina sa roztvára očiam pozorovateľa doširoka, akoby sa obrovské vlny zeme prelievali jedna do druhej a ich spomalený pohyb doznieval na vzdialenom, vysoko položenom horizonte.

Dezider Milly – Zima, 1969, Slovenská národná galéria

 

Už takmer na konci svojej umeleckej cesty, spomínajúc na rodný kraj, napísal:
„Teším sa vždy na občasné návraty, na úprimné a čarovné stretnutia s prírodou, s fascinujúcimi tvarmi a farbami, naplnenými nevysloviteľným obsahom skutočna v podobe nadskutočna, ktoré svojou výraznosťou nadobúdajú vedome, dnes už v dozrievaní jesene, ešte väčšmi citové vzruchy pri pohľade na istú krajinu, čudesnú prírodu.”

Dezider Milly – Kriváň, 1967, Slovenská národná galéria

 

Krajinu, ktorú dôverne poznal, Milly vo svojich obrazoch obohatil o nové, lyrické a melancholické kvality. Bol to práve on, kto objavil čaro východoslovenskej krajiny pre slovenské umenie, a to všetko s dojmom ľahkosti a prirodzenosti.

Dezider Milly – Súmrak, 1968, Oravská galéria

 


 

Použité zdroje:

ILEČKOVÁ, Silvia: Dezider Milly. Bratislava : Pallas, 1977.

BALEKA, Jan; HLAVÁČEK, Luboš; KONEČNÝ, Dušan; STEHLÍKOVÁ, Blanka; PETERAJOVÁ, Ľudmila: Súčasné české a slovenské umenie. Bratislava : Tatran; Praha: Odeon, 1983.