„Ženy - matky, bojujte za mír, za socialismus, za štěstí svých dětí“

Tak znie jedno z mnohých hesiel pózujúcich na propagandistických plagátoch, ktorý vo svojom posolstve definuje podstatu novosformovaného ideálu socialistickej ženy. Reflektuje víziu budovania zdanlivo dokonalej spoločnosti bez triednych rozdielov a hľadania obrazu novej ikony – akejsi univerzálnej hrdinky, kontrastujúcej s antagonistickou buržoáziou. Aké požiadavky musela československá žena obdobia ranej totality spĺňať, aby sa do tejto ideologickej šablóny vtesnala?

40 rokov priateľstva československého a sovietskeho ľudu Vojtěch Takáč, 1957

Svetový kongres v medzinárodnom roku ženy Berlín 1975 Ľudovít Ilečko,1975

Po februári 1948 sa s nástupom komunistického režimu začal v československom verejnom diskurze objavovať nový sociálny konštrukt, pretavovaný ako nástroj politickej propagandy do vizuálnej kultúry. V jeho centre sa ocitla figúra ženy – angažovanej súdružky, výkonnej pracovníčky, družstevníčky, vzornej manželky a matky, no predovšetkým horlivej budovateľky „lepších socialistických zajtrajškov“.

Socialistické záväzky Josef Paukert, 1959

Táto kolekcia vizuálne približuje mnohotvárne polohy socialistického ženského ideálu, ktorý aj napriek oficiálne proklamovanej emancipácie vychádzal z tradičného poňatia feminity a stereotypných rodových rolí. Ženy síce boli v propagandistickom duchu štylizované do pozícií nadštandardne výkonných pracovníčok závodov a družstiev, ktoré s úsmevom na tvári prekonávali svojich mužských kolegov, no zároveň museli spĺňať úlohu matky, vychovávajúcej novú socialistickú generáciu.

Tomuto obrazu sa musel prispôsobil aj dobový ideál krásy, uprednostňujúci praktický a umiernený vzhľad pred sofistikovanou extravaganciou. V textilnej kultúre sa do popredia záujmu dostal domácky zhotovovaný odev a s ním i šijacie stroje, tvoriace súčasť takmer každej československej domácnosti.

Odev pre roľnícku ženu, textilná tvorba, Bratislava Otakar Rybák, 1955 (originál) , 2017 (kópia)

Obraz socialistickej ženy sa s uvoľnením politickej klímy v 60. rokov minulého storočia začal pomaly ale isto rozplývať. Nevytratil sa však úplne, no v subtílnejších formách prežíval v oficiálnom diskurze až do konca pádu komunistického režimu.

Čistota v závode Oldřich Jirka, V. Bauer, 1960

Kolekcia sa z rôznorodého výtvarného materiálu snaží vyskladať farbistú mozaiku socialistickej ženy obdobia 50. rokov 20. storočia a paralelne preniknúť za oponu politickej propagandy, približujúc realitu každodennosti zakonzervovanú dobovou fotografiou. Popri družstevníčkach, traktoristkách a héroických ikonách sa nám tak naskytne pohľad aj na "skutočné" ženy, ktoré na svojich pleciach niesli tiahu života.

Výber diel tematicky nadväzuje na výstavný projekt Prerušená pieseň a cyklus podcastov Deväť obrazov komunizmu.

Autorka: Ema Mičková