III. Každodenný život v období biedermeiera

26 diel  ·  lab.SNG  ·  16. 06. 2015

Biedermeier je kultúrou každodennosti a orientáciou na domácnosť, ktorá sa v priestorovom, estetickom, formálnom i vo funkčnom zmysle spája s istotou, nenútenosťou a prirodzeným komfortom. Domáce prostredie má byť účelné a zmysluplné, dbá sa na prívetivosť a citovosť, komfort je dosahovaný s fantáziou a so zmyslom pre prirodzenú eleganciu. Spoločnosť v Habsburskej monarchii sa po Viedenskom kongrese v roku 1815 stabilizovala, i keď vďaka pomerne striktnému vládnutiu kniežaťa Metternicha. Trpela policajnými obmedzeniami, kontrolou i represiami, v kultúre tiež sprísnenou cenzúrou a estetickým diktátom. Verejný život bol ochromený, ale pozornosť a aktivita spoločnosti sa čoraz viac obracala do privátnej sféry – do „bezpečného“ sveta domácností, v ktorom sa sústredene rozvíjal rodinný a súkromný život. Základom sa stala rodina, kde práve uchýlenie sa do prostredia domácností a súkromia bolo nosným pilierom života v období biedermeiera. Upevňujú sa vzťahy medzi priateľmi, manželmi. Prelomovou udalosťou v živote občanov sa stala svadba, ku ktorej museli byť jej aktéri adekvátne finančne pripravení. Budovanie rodinného šťastia sa stalo centrom každodenného života. Postoj k privátnej sfére nadobúda v tomto období až kultový charakter – prostredie domácnosti sa spája s prehlbovaním a so zdôrazňovaním vzťahov a citov medzi rodinnými príslušníkmi i blízkymi.

Obrat vo vnímaní domáceho prostredia a života v ňom bol takisto dôsledkom komplexnejších spoločenských zmien, ktoré možno sledovať už od konca 18. storočia. Byrokratizácia a industrializácia, prevaha mestského spôsobu života a vôbec proces všeobecných zmien smeroval k rozvoju modernej spoločnosti (van Dülmen, R.: Kultura a každodenní život v raném novověku, s. 10-23). Prejavilo sa to najmä oddeľovaním pracovného a privátneho prostredia, rodinného života a pracovných aktivít, ku ktorému začalo dochádzať v meštianskej vrstve. Kancelárie, dielne, obchody postupne vystupujú z domáceho prostredia, čím zásadne menia dispozície aj zariadenie obytných priestorov. Obytný dom stráca množstvo funkcií, ale naopak získava nové životné podmienky, ktoré podnietili vnímanie domácnosti ako intímneho a individuálneho priestoru.

Nový postoj k obytnému prostrediu a meniace sa životné podmienky i funkcie zásadne ovplyvnili štruktúru bytu v štýle biedermeiera. Interiér je členitejší, narastá počet miestností špecifikovaných pre konkrétny účel. Základnú schému tvorí predizba, kuchyňa, komora, izba a k nim sa variabilne pridávajú ďalšie, ako hosťovská izba, šatňa a kúpeľňa. Formálnosť ustupuje uvoľnenosti, komfortnosti a familiárnosti, ktoré sa prejavujú pribúdaním priestorov určených pre súkromné aktivity jednotlivých obyvateľov. Takými sú pánska izba, pracovňa a spálňa. Popri spálni je aj detská izba v obydlí strednej vrstvy novinkou, ktorá súvisí so zvyšovaním významu súkromia rodinného života a iniciuje rozvoj vhodných druhov nábytku. V porovnaní s minulosťou sa väčší dôraz kladie na „vedľajšie“ priestory – ako sú napríklad kúpeľňa či kuchyňa, ktoré boli dovtedy očiam návštev ukryté a ich zariadeniu sa nevenovala zvláštna pozornosť. Požiadavka živého, variabilného obytného priestoru, utvoreného pre každodenný život so zreteľom na praktickosť, účelnosť a kombinovateľnosť sa premietla do mobilnosti nábytku.

Ku každodennému životu človeka biedermeiera patrilo rozvíjať záľuby, ktoré sú špecifické pre mužský svet (poľovačky, strelecké spolky). Budovali sa fajčiarske a debatné salóny. Ženský svet bol determinovaný starostlivosťou o deti a rodinu všeobecne. Medzi záľuby dám patrilo vyšívanie, rôzne ručné práce, čítanie. Oba tieto svety spájali deti, ich svet hier sa stával tiež predmetom záujmu umenia v biedermeieri. Vidíme to napríklad na zachovaných portrétoch, ktoré poukazujú na jednotlivé úlohy členov rodiny. Stretávame sa s motívmi veľmi intímnymi, zachytávajúcimi napríklad mužov v domácom oblečení, s vychádzkovými paličkami, fajkami. Ženy sú zachytené aj vo veľmi privátnych chvíľach, napríklad pri večernej toalete – takto sa dostávame k prelínaniu portrétnych a žánrových diel.

Nová inklinácia k domácemu súkromnému svetu ovplyvnila aj úžitkové umenie, kde sa vyhotovujú zo skla, z porcelánu, keramiky alebo z kovu rôzne predmety, ktoré majú napomáhať alebo uľahčovať tieto činnosti. Dôkazy priateľstva a pretrvávajúcej náklonnosti v podobe suvenírov zo skla a z porcelánu sa tak hromadili na poličkách a esteticky zapĺňali na tento účel vytvorené vitríny. Poriadok a úhľadnosť zbierok v domácom prostredí odrážali túžbu po poriadku vo vonkajšom svete, po jeho pozdvihnutí k dokonalosti. Pozdravy a hravé vinše boli radené na parapetných doskách či písacích stolíkoch. Priania typu „Nech je tento košíček kvetov plný najúprimnejšiemu priateľstvu dnes zasvätený“ alebo „Keď verné priateľstvo okolo Vás hradby vymuruje, je ako hrad, čo žiadna sila nedobije“ sa dostávali do povedomia spoločnosti prostredníctvom novoročných prianí alebo blahoželaní. Obklopovanie sa dôkazmi žičlivosti a náklonnosti domov nielen zútulňovalo, ale odrážalo aj márnu túžbu nachádzať rovnaké istoty poza múrmi príbytku.

Nový význam získavajú mestá, ktoré sa rozrastajú a ponúkajú nové možnosti trávenia voľného času. Zábava na verejnosti, kaviarne, dostihy a parky sa rozvíjajú práve v období biedermeiera, kde hlavnou inšpiráciou bola cisárska Viedeň. Postupne sa aj mestá v Uhorsku transformovali na moderné bunky spoločnosti. Organizovali sa rôzne spoločenstvá ako kasína pre vyššiu vrstvu alebo strelecké či iné dobrovoľnícke spolky, ktoré odzrkadľovali záľuby a postavenie obyvateľov miest. Vo výtvarnej kultúre sa to prejavilo napríklad na streleckých terčoch, námetoch zábavy, všeobecne na námetoch z mestského prostredia, ale aj na záznamoch z interiérov mestských palácov a domov, ktoré poukazujú na každodenný život a súkromný svet obyvateľov obdobia biedermeiera.

SILVIA SENEŠI LUTHEROVÁ, KATARÍNA BEŇOVÁ, JANA ŠVANTNEROVÁ


← Späť na výber kolekcií Biedermeier
  Tweet