IV. Citový svet

16 diel  ·  lab.SNG  ·  16. 06. 2015

Centrom domáceho sveta človeka v časoch biedermeiera sa stalo budovanie vlastného rodinného šťastia. Práve citová sféra spojená napríklad s oslavou narodenia detí, zasnúbením, svadbou ale i pohrebov ovplyvňovala život každého občana monarchie. Prejavilo sa to záľubou v drobných predmetoch ako šperky (často z vlasov), miniatúry, pamätníky, pozdravy a novoročenky, spomienkové artefakty. Cisár František I. podporoval medzi svojimi poddanými rozvoj kultu rodiny a vzájomných vzťahov, čomu išiel príkladom i v rámci vlastného rodinného kruhu. Zároveň si uvedomoval aj úlohy cirkevného života svojich poddaných. Uvedené tendencie nachádzali odozvu aj vo výtvarnom umení.

Znovuobjavovaním sakrality sa presadila v nemecky hovoriacich krajinách hlavne skupina nazarénskych umelcov, ktorí po odchode z Ríma začali od 20. rokov 19. storočia presadzovať náboženskú maľbu v Európe. V jednotlivých oblastiach Horného Uhorska sa pestoval kult svätých, tradičných patrónov napríklad pre banské regióny (sv. Barbora, sv. Ondrej). Zároveň sa sakrálna maľba orientovala na stvárňovanie historických kanonizovaných osobností, hlavne sv. Štefana kráľa. Krst Vajka a tým aj pripomenutie si významu kresťanstva v Uhorsku sa stali i námetom, ktorý ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay vybral pre hlavný oltár katedrály v Ostrihome, svojho času najväčšieho cirkevného projektu.

Vyobrazenia svätcov a svätíc sa dostávajú aj na porcelánové dekoratívne predmety, čajové či kávové súpravy. Osobná zbožnosť sa prejavovala aj kumulovaním spomienkových predmetov s náboženskou symbolikou a tematikou, akou bola modlitba Otčenáš, či alegorické zobrazenie kresťanských cností. Verejnou manifestáciou viery ostávali aj naďalej obľúbené šperky v tvare kríža.

V interiéroch šľachtických i meštianskych domácností sa objavujú votívne obrazy, drobné predmety určené na osobnú zbožnosť. Zdôrazňovaná bola hlavne zbožnosť obyvateľov monarchie, akási „čistá emócia“ prejavená buď cez duchovné alebo osobné vyjadrenie. Základom bola intimita a citovosť zobrazených tém, kde jedným z preferovaných bol námet madony s dieťaťom ako personifikácia materinskej lásky, ktorý nachádzame i na štylizovaných rodinných portrétoch alebo na zobrazeniach matky s dieťaťom. Žánrové obrazy (tzv. Sittenbild) patrili postupne k obľúbeným predmetom do interiérov domácností. Tieto námety mali často moralizujúci charakter a boli ovplyvnené dobovým vkusom, hlavne strednej triedy. Objavujú sa na nich záznamy bežného života občanov, ľudovou sférou inšpirované udalosti (zber úrody, vinobranie, dožinkové oslavy), ale i námety narodenia detí, svadieb. Popri optimistických zobrazeniach sa pre citový svet človeka v období biedermeiera stali dôležité záznamy smutnejších výjavov ako bola smrť v rodine.
 

Drobné žánrové, často humorne podané scénky neúspešného kurizovania či prejavov náklonnosti sa v podobe viac či menej kvalitných prác zo skla dostávali do zbierkových vitrín meštianskych domácností. Dôležité udalosti v citovom živote, ako svadby či úmrtia, nachádzajú tiež v príbytkoch svoju vizuálnu stopu. Boli to napríklad rozlúčkové rodinné portréty s nevestami, zásnubné a svadobné poháre s cukrujúcimi sa holubičkami alebo srdcami či záznamy zo svadieb (Klimkovics). Pamiatka na zosnulých a s ňou súvisiace komemoratívne predmety mali v domácnostiach v časoch biedermeiera výnimočné postavenie. Reprezentovali ho nielen žalobné portréty na stenách pre pozostalých, ale aj spomienkové šperky vyrobené z vlasov nosené ako pripomienka drahého zosnulého.

KATARÍNA BEŇOVÁ, JANA ŠVANTNEROVÁ



← Späť na výber kolekcií Biedermeier
  Tweet