VII. Cesty modernizácie

19 diel  ·  lab.SNG  ·  16. 06. 2015

Modernizácia krajiny sa diala nielen v širšom kontexte v súvislosti s rozvojom dopravy (konská železnica, parné lode na Dunaji a pod.), ale aj v súkromnej sfére domácností. Prvá polovica 19.  storočia je obdobím, keď sa veľmi rýchlo začína vzmáhať vrstva meštianska i podnikateľská. Prejaví sa to napríklad na niektorých portrétoch, kde oproti bežnému priehľadu do krajiny sa objaví  záber na továreň s komínom. Vôbec záujem o technické novinky výrazne ovplyvňuje predmarcové obdobie. V roku 1815 založil František I. vo Viedni Polytechnický inštitút, ktorý sa stal centrom  technického rozvoja v monarchii. O dve desaťročia neskôr v roku 1836 sa rozhodlo o vybudovaní prvej konskej železnice medzi Prešporkom a Trnavou a už v roku 1848 prišiel prvý parný vlak z  Viedne do Prešporka. Parná lodná doprava na Dunaji takisto napredovala a lodní kapitáni sa nechávali portrétovať s týmto novým vynálezom. Spropagovala ju hlavne Dunajská paroplavebná  doprava, ktorá začala fungovať v roku 1830 a svoju pobočku mala aj v Prešporku. Fenomén cestovania či už po rieke alebo železnicou výrazne skrátil dobu presunu obyvateľstva a rozvinul záujem  o spoznávanie okolia. Módnym trendom boli suvenírové predmety s vyobrazeniami nových dopravných prostriedkov.

Človeka biedermeiera okrem domoviny zaujímali aj ďaleké kraje. Už romantizmus priniesol záujem o Orient, ktorý doplnil dovtedy preferované krajiny antickej kultúry Taliansko a Grécko.  Cestovateľské zážitky sprostredkovali hlavne šľachtickí cestovatelia zo svojich „grand tours“, kde unikátnym príkladom je výprava grófa Emanuela Andrássyho do Indie, na ostrov Cejlón a do ďalších okolitých krajín. Prešovská rodina Fererváry-Pulszký sa zase zameriavala na grécke, rímske a etruské umenie a v centre Šariša sa jej členom podarilo vybudovať unikátnu zbierku umeleckých i  archeologických artefaktov.

Veľkou novinkou pre výtvarné umenie sa stal objav fotografie. Od rozvoja patentu Louisa-Jacquesa Mandého Daguerra v roku 1839 sa veľmi rýchlo rozšírilo jeho použitie aj v prostredí strednej  Európy. Už kancelár Metternich sa nechával informovať prostredníctvom svojho veľvyslanca v Paríži o možnostiach tohto nového média. Dokonca začiatkom júla 1839 získal prvý dagueroaparát ako  dar. Nie je preto prekvapujúce, že dagerotypia sa vo Viedni rozvinula pomerne skoro. Táto technológia dokázala vytvárať samostatné obrazy, čím sa priblížila k maľbe. Preto bolo logické, že z väčšej  miery to boli práve maliari, ktorí sa ju snažili uchopiť a využiť vo svojej práci. Používali ju ako pomôcku a ich modely už nemuseli hodiny pózovať pri vyhotovovaní portrétov. Zároveň sa stretávame aj s tým, že si práve fotografovaním rozšírili svoje portfólio (napríklad Jozef Božetech Klemens, Imrich Emanuel Roth, Josef Borsos). Objav fotografie sa rozvinul v období biedermeiera  popri bežne používanej litografii, ktorá slúžila na dokumentovanie rôznych aktivít, až po reprodukovanie známych výtvarných diel.

Dôvod, prečo sa biedermeier vybral cestou formovania uvoľneného, variabilného domáckeho prostredia, je možné hľadať aj vo vplyve praktického štýlu anglickej nábytkovej tvorby druhej polovice 18. storočia. Na prelome 18. a 19. storočia sa začala z Anglicka do európskych krajín šíriť tendencia nadhodnocovania utilitárnosti. Premietla sa do jednoduchej a účelnej podoby i do technickej rafinovanosti predmetov (najmä nábytku), a tiež do praktického a zároveň útulného usporiadania interiéru. Mnohé druhy nábytku, tak ako aj spoločenské spôsoby a spolužitie charakteristické pre toto obdobie, majú svoj pravzor práve v „anglickom štýle“. V tomto kontexte sa sformoval napríklad patentový sekretár, sofa, čalúnená lavica, servírovací stolík, okrúhly stôl k sofe, etažér, vitrína,  stolička s otvoreným chrbtovým operadlom, skriňový nábytok bez mramorovej platne. Nábytok sa vyznačoval priamymi líniami, čistými plochami a úsporným ornamentom. Kľúčovú úlohu pri  sprostredkovaní anglickej inšpirácie zohrali vzorníky s rozkreslenými návrhmi nábytku a interiérov popredných anglických nábytkárov, ktoré boli kopírované a šírené do kontinentálnej Európy.  Módna vlna napokon vyústila do „anglománie“, ktorá sa rozpútala na území Nemecka, ako aj Rakúska a Uhorska. Konkrétne vplyvy anglického nábytkárstva môžeme sledovať na množstve  zachovaných kusov biedermeierovského nábytku v slovenských zbierkach.

Vo väčších centrách sa vo výrobe nábytku začínajú využívať možnosti a prostriedky sériovej produkcie a výrobcovia už nenavrhujú len originálne kusy podľa požiadaviek konkrétneho zákazníka. Rodí sa nový fenomén tzv. anonymného spotrebiteľa, ktorý si nedáva vyrábať predmety na zákazku a do výroby prestáva zasahovať priamo. Interiérové zariadenie zároveň reflektuje požiadavky, potreby, zvyklosti a možnosti širšej spoločnosti, čo sa premieta do výrazných zmien vo forme aj v jeho využití. Hoci je v prípade biedermeiera predčasné hovoriť o typizovanom nábytku, môžeme už pozorovať tendencie k univerzalizácii a najmä tvarovej redukcii, ktorá sa dokonca stáva základným formotvorným faktorom. Nábytok sa vyznačuje jednoduchým a primeraným tvarom, striedmym dekorom, zohľadňuje praktickosť použitia a uplatňuje ekonomické kritériá, čím vytvára predpoklady pre štandardizáciu výroby. Tieto normy zároveň zabezpečujú zachovanie patričnej estetickej a vkusovej úrovne, súladu prvkov aj v prípade masovej výroby a predaja, ku ktorej začalo dochádzať. Zákazníci si mohli  zaobstarávať solitéry alebo zostavy i postupne, bez toho, že by riskovali štýlovú disharmóniu alebo narušili kvalitatívnu úroveň a jednotný výraz izby. Univerzalizovaný nábytok je zároveň možné v miestnostiach rôzne kombinovať a variovať, čo je prejavom individualizácie obytného interiéru.

V tomto zmysle vznikla špecifická estetika racionálnych, geometrických, až strohých foriem nábytku, praktickej jednoduchosti a konštruktívnosti zdôrazňujúcej funkciu predmetu, ktorá nastolila cestu  vývoja modernej interiérovej tvorby. Dobová realita v Hornom Uhorsku (a v Habsburskej monarchii vôbec) však ešte neumožňovala dôsledné uplatnenie týchto novátorských princípov. Jednoduché,  čisté formy, účelovosť, ako aj narábanie s farebnosťou, s ktorými prišiel dizajn úžitkového skla a porcelánu v období biedermeiera, sa neskôr stali vzorom modernistických trendov v umení konca 19. a začiatku 20. storočia. Patril sem i rozvoj a vynachádzanie nových sklárskych materiálov a technológií, zefektívnenie využívania tlače na porcelán, s čím súvisel začiatok priemyselnej výroby. Módne a štýlové lahôdky začali byť dostupnejšie širšej vrstve obyvateľstva a rozmanitejšej klientele, od luxusných až po kvalitatívne a materiálovo menej ambiciózne. Priemyselná výroba čoraz viac vytláčala ručnú a na úkor kvality sa presadzovala kvantita. V sfére úžitkového umenia sa postupne objavovali polotovary, dodatočne dotvárané a zdobené podľa požiadaviek zákazníka.

KATARÍNA BEŇOVÁ, SILVIA SENEŠI LUTHEROVÁ, JANA ŠVANTNEROVÁ


← Späť na výber kolekcií Biedermeier
  Tweet