Barok a hudba

25 diel  ·  lab.SNG  ·  12. 08. 2015

„Dá sa povedať, že baroková hudba vytvorila takmer všetky základné formy pre budúce obdobia. Vytvorila aj také, ktoré exkluzívny štýl klasicizmu nechal nepovšimnuté. Takmer každý skladateľ hudobnej moderny hľadal vo svojej tvorbe styčné body s barokom. To sa rovnako vzťahuje aj na výtvarné umenie."

 - Ján Albrecht, z katalógu k výstave Barok a hudba

           Vzťah výtvarného umenia a hudby sa stal predmetom mnohých traktátov a štúdií v celých dejinách ľudského myslenia. Hľadanie rozdielneho, zatracovanie jedného na úkor druhého, nachádzanie spoločných východísk oboch druhov umeleckej tvorby, ich spätného pôsobenia na diváka či poslucháča doteraz nachádza svoje miesto v teoretických prácach muzikológov, historikov umenia a filozofov.
 
Tento vzťah sa stal bohatým inšpiratívnym zdrojom i pre samotných umelcov. Tak ako sa mnohí hudobníci nechali osloviť výtvarným umením (k najznámejším určite patria Musorgského Obrázky z výstavy), stal sa hudobník, hudobný nástroj, tanečné gesto či mimika speváka obohacujúcim prvkom významového registra výtvarného umenia, ktorým sa maliar, sochár či grafik veľakrát snažil o „prekročenie hranice deliacej zrak od sluchu".

A bol to práve barok, ktorý sa naplno otvoril tejto hudobnosti vo výtvarnom umení...  Hudba, hudobný prvok, spoluvytvárali „ducha" mnohých barokových diel. Pre umelca bol svet hudby a hudobných nástrojov zdrojom bohatej symboliky, výrazne obohatil jeho výrazové možnosti. Prameňom mu bola nielen súčasná hudobná prax a nové spoločenské podmienky, ale i grécka mytológia, naplno sa rozvíjajúce prírodné vedy a nový, v tejto Boha vzývajúcej a oslavujúcej dobe, rýchlo silnejúci vzťah k veciam metafyzickým.

Hudobný motív sa tak na jednej strane dostáva do reality všedného života, maliar vecne zobrazujúc vybraný námet berie hudobný nástroj ako prirodzenú súčasť zobrazenej reality. V dielach žánrového maliarstva a grafiky možno vidieť, že hudba akoby sa stávala vo výjavoch sedliackych zábav, karnevalov či v krčmových výjavoch synonymom pre radosť a roztopaš. Nemenej bezprostredne ako v prostredí sedliackych obydlí bola prijímaná hudba v období baroka i v živote vyššej spoločnosti. So vznikom nových hudobných druhov, najmä koncertov, stáva sa hudba aktívnou súčasťou života šľachty a bohatého meštianstva. Módne sa stáva domáce muzicírovanie. Vzniká celý rad významných výtvarných diel, najmä vo flámskom a nizozemskom maliarstve, ktoré v mnohých obmenách zachytávajú atmosféru drobných súkromných koncertov. Dôležitým sa stáva v tomto období aj hudobný portrét.

          Z hudobných nástrojov sú v popredí umeleckého záujmu majstrovské hudobné nástroje a register sláčikových a dychových nástrojov obohacujú klávesové nástroje baroka - čembalo, spinet, klavichord a prenosný organ. K zábave šľachty patrili i poľovačky so svojimi typickými trúbami, lesnými rohmi a bubnami. Nie menej často sa pre výtvarného umelca stali námetom galantné scény v zákutiach barokových záhrad. Tu už má hra na gitarách a lutnách svoje erotické podfarbenie. V dielach viažúcich sa k antickej mytológii a kozmológii možno vysledovať väčší významový posun medzi hudobným nástrojom, resp. hudobníkom a ostatnou časťou obrazovej scény - napr. dychové nástroje pastierov stávajú sa v rukách Marsyasa a Pana nástrojmi vášnivej a zmyselnej hudby Dionýzovho kultu. Jej protipólom je hudba apollinská, ktorá sa „prostredníctvom Apolónovho kultu spája s božským poriadkom, étosom a umeleckou a vešteckou inšpiráciou a mocou." Táto téma je zastúpená napr. obrazom Hudobná súťaž Apolóna a siléna Marsyasa.

Snahou výstavy Barok a hudba je ukázať, akú dôležitú úlohu mala hudba ako námet výtvarného diela, ako vedela inšpirovať a súčasne spätne obohacovať a rozvíjať. Zároveň môže slúžiť ako umeleckohistorický dokument zachytávajúci podobu a spôsob používania hudobných nástrojov a miesto hudby v živote ľudí 16. a 18. storočia.

 - Zuzana Géczová, z katalógu k výstave Barok a hudba, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1992-1993
  Tweet