Maškarný bál

56 diel  ·  lab.SNG  ·  07. 01. 2016

Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej (Škaredej) stredy pred Veľkou nocou patrí tradične karnevalom, maškarným bálom, svadbám a hodovaniu.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane - vo voľnom preklade posledný nápoj. Fašiangové dni, "ostatky", boli preto dňami bujarej zábavy, kedy sa dojedali posledné zimné zásoby. V tomto období bol čas aj na svadby, keďže hlavné jarné roľnícke práce sa ešte nezačali. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy aj názov "mjasopust". Súčasťou predkresťanskej fašiangovej tradície boli rôzne obchôdzky v "magických" zvieracích maskách, slúžiacich na odplašenie zlých duchov (zimných démonov) a privolanie jari.

Tradičné zvieracie masky - medveď, turoň, koza, kôň - znázorňovali silu, plodnosť, životaschopnosť, symboliku smrti a oživenia zvieraťa, prebúdzanie prírody po zime. Dedinské sprievody v maškarách napodobovali zamestnania a typické postavy (sudca, farár, vojak, horár, mäsiar, žobrák, veštica) aj exotické etniká a rasy (Turek, Arab, Ind). Ďalšie typy masiek a aktivít imitovali a parodovali zavedené vzťahy v bežnom živote, rodové atribúty (muži sa prezliekali za ženy a naopak), zlozvyky a stereotypy (lenivosť, pýcha, vydajachtivosť, spanštelosť). Ženy aj muži si mohli dovoľovať inokedy nepatričné výstrelky, bujaré a frivolné správanie, ktoré sa vnímalo ako symbolické privolávanie úrody a plodnosti.

Obľúbenými jedlami boli šišky, pampúchy, záviny, fánky a rôzne zabíjačkové špeciality. Popolcová streda potom rázne ukončila obdobie hojnosti a spustila prísny štyridsaťdňový pôst, kedy sa mal človek vrátiť k introspektívnemu prežívaniu, uvedomiť si vlastnú pominuteľnosť a myslieť na pokánie. Kombinácia pohanských a liturgických zvykov vznikala postupne, keď cirkev usúdila, že je praktickejšie folklórne tradície jarných festivalov prispôsobiť vlastným cieľom, než ich potláčať.

Andreas Geiger, Josef Cajetan - Horkosladký karneval, 1840 – 1850

Andreas Geiger, Josef Cajetan - Horkosladký karneval, 1840 – 1850

 

V mestskom prostredí je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi, vychádzajúcimi zo stredovekých a renesančných slávností karnevalového typu. Karnevalová kultúra sa na našom území šírila z nemeckého a talianskeho prostredia prostredníctvom šľachtickej a meštianskej vrstvy. Názov karneval je synonymom masopustu, pochádza z latinského výrazu carne vale – zanechať alebo odoprieť si mäso. Niektoré karnevaly boli tematické, ale masky nebývali výhradne určované tradíciou.

Medzi najznámejšie karnevaly v európskom prostredí patria talianske - najmä benátsky a milánsky - podľa niektorých teórií nadväzujúce na antické saturnálie a bakchanálie (ktoré zasa môžu čerpať z gréckych sviatkov Dionýza a starých orientálnych festivalov). Pestrú karnevalovú kultúru majú aj Španielsko (najmä oblasť Katalánsko a Kanárske ostrovy) a Portugalsko - tieto festivalové tradície sa vzájomne ovplyvňovali s karibskými a juhoamerickými, kde samozrejme dominuje populárny karneval v Rio de Janeiro. Takmer všetky európske krajiny majú vlastnú obdobu karnevalových slávností - ruská Maslenitsa, protestantský Fastelavn v Škandinávii (niekedý zvaný aj nordický Halloween), holandský Carnaval, grécky Apokriés, nemecký Fasching, český Masopust, či francúzske karnevaly v Dunkirku a Nice. Niektoré boli v minulosti z mocenských a ideologických dôvodov zakázované, ale väčšinou sa neskôr obnovili a dnes sú obľúbenými demonštráciami kultúrnych a folklórnych špecifík svojich krajín a lákadlom pre turistov.

  Tweet