Mestské divadlo v Prešporku

22 diel  ·  Martina Vyskupová  ·  22. 07. 2016

Bratislava (niekdajší Prešporok) bola ako dočasné hlavné mesto Uhorského kráľovstva už od začiatku 17. storočia najvýznamnejším centrom divadelníctva na našom území. Až do poslednej tretiny 18. storočia sa divadelné predstavenia hrali len na provizórnych miestach, napr. na trhovisku, v hostincoch či v šľachtických záhradách. V roku 1776 bola na mieste dnešnej historickej budovy Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí postavená prvá stála divadelná budova v Bratislave, resp. v Hornom Uhorsku – Mestské divadlo. Finančné prostriedky na jeho výstavbu poskytol gróf Juraj Csáky de Körösszegh et Adorján IV. Na otvorení bola uvedená hra Mediciovci od nemeckého autora Johanna Christiana Brandesa. 

Začiatkom 80. rokov 19. storočia predstavitelia mesta rozmýšľali o prestavbe už vtedy chátrajúcej stavby. Keď v roku 1881 vypukol požiar vo viedenskom Ringtheater, pri ktorom zahynuli desiatky návštevníkov, začalo sa najmä kvôli bezpečnosti uvažovať o výstavbe nového bratislavského Mestského divadla. Stará divadelná budova bola napokon zbúraná pre nevyhovujúci technický stav na jeseň roku 1884. Nové divadlo bolo vytvorené podľa návrhu významných tvorcov divadelných budov v strednej Európe viedenských architektov Ferdinanda Fellnera ml. a Hermanna Gottlieba Helmera na mieste staršej stavby. Verejnosti bolo sprístupnené na oficiálnom otvorení v septembri 1886. Súčasťou slávnostného programu bolo aj predvedenie opery Bánk bán od maďarského hudobného skladateľa Ferenca Erkela. 

Na maliarskej a sochárskej výzdobe divadla pracovalo niekoľko bratislavských, viedenských a budapeštianskych tvorcov. Na priečelí budovy bolo vytvorené alegorické súsošie zobrazujúce múzu Tháliu od viedenského sochára Theodora Friedla, ako aj päť búst stvárňujúcich významných dramatikov a hudobných skladateľov Johanna Wolfganga Goetheho, Mihályho Vörösmartyho, Williama Shakespearea, Franza Liszta a Józsefa Katonu od budapeštianskeho sochára W. Marhenkeho. V interiéri mohli diváci obdivovať najmä dekoratívnu výzdobu divadelnej sály, ktorej strop zdobili štyri figurálne výjavy s tematikou maďarských operných a činoherných výjavov od pôvodom augsburského maliara Willibalda Lea Freiherr von Lüttgendorff-Leinburga, ktoré sú už dnes odstránené. Ostatné maliarske a pozlacovacie práce v tejto sále vyhotovil bratislavský umelec Karol Engel. V salóne na prvom poschodí namaľoval domáci výtvarník pôsobiaci v Budapešti, vo Viedni a v Bratislave Kornel Spányik štyri nástenné maľby, alegorické zobrazenia s názvami Tanec, Fraška, Hudba, Dráma, interpretované formou ženských figúr rôzne tematicky štylizovaných pomocou atribútov. Autorom štukovej výzdoby v celom interiéri sa stal vo Viedni činný štukatér Reinhold Völkel a zámočnícke práce, spolu s divadelnou železnou oponou zhotovila bratislavská umeleckozámočnícka firma Ľu­dovíta Mártona. Od roku 1911 bola železná opona obohatená o maľbu s vedutou Bratislavy vytvorenú bratislavským umelcom a po otcovej smrti v roku 1894 aj divadelným dekoratérom Gustávom Wintersteinerom. V bratislavskom Mestskom divadle sa odohrávali vystúpenia hosťujúcich nemeckých a maďarských súborov. V roku 1920 sa budova stala sídlom Slovenského národného divadla.
Viktor Benesch - Staré divadlo v Bratislave (1935), Galéria mesta Bratislavy, GMB

Viktor Benesch - Staré divadlo v Bratislave (1935), Galéria mesta Bratislavy, GMB

Galéria mesta Bratislavy má vo svojich zbierkach pozoruhodnú kolekciu diel, ktoré súvisia jednak so staršou budovou divadla z roku 1776 a jednak s novšou stavbou z roku 1886 (s vymedzenou časovou hranicou do roku 1920, teda do vzniku Slovenského národného divadla). K prvej divadelnej stavbe sa okrem portrétu spomínaného grófa J. Csákyho vzťahujú predovšetkým početné grafické a maliarske zobrazenia Divadelného námestia a budovy divadla od školených či amatérskych autorov. Zaujímavá je predovšetkým akvarelová maľba od rakúskeho maliara Balthasara Wiganda, alebo grafické spracovanie od povestného autora bratislavských mestských interiérov a vedút Karola Huga Frecha. V galerijnej zbierke vynikajú takisto grafické listy od rakúskych rytcov Johanna Vincenza Reima, Franza Hablitscheka alebo Franza Xavera (Josefa) Sandmanna, ktorému k vyhotoveniu diela slúžila predloha od vynikajúceho viedenského umelca Rudolfa von Alta. Pozoruhodná je aj grafická interpretácia od Antala (Antona) Józsefa Strohmayera pôsobiaceho v Bratislave, maľba od J. (Josefa?) Neverlu či akvarely od domáceho amatérskeho maliara Viktora Benescha.

Druhú budovu divadla reprezentuje kresbový návrh od jej stavbyvedúceho Antona (Antala) Keuscha. Významnú časť kolekcie tvoria dva zo štyroch výborne spracovaných návrhov nástenných malieb, ktoré sa pripisujú spomínanému W. L. F. von Lütgendorff-Leinburgovi. Ide o predlohy k maliarskym realizáciám K. Spányika, ktoré sa dodnes nachádzajú v salóne dnešnej historickej budovy Slovenského národného divadla. Pozoruhodné sú aj predtým zmienené busty, z ktorých sa dochovali len portréty J. W. Goetheho, W. Shakespearea, F. Liszta a J. Katonu. Dnes sa na priečelí nachádzajú ich kópie umiestnené v pozmenenom poradí (zľava J. W. Goethe, W. Shakespeare, W. A. Mozart, F. Liszt, J. Katona). Výnimočná je aj kolekcia akvarelových návrhov na rôzne divadelné dekorácie a kulisy od G. Wintersteinera pravdepodobne z prelomu 19. a 20. storočia. Za zmienku stojí aj Wintersteinerov pôsobivý akvarelový návrh na maľbu železnej opony v pozadí s vedutou Bratislavy a návrh na maľbu opony ešte z prvého Mestského divadla.

Viac informácií nájdete v publikácii Mestské divadlo v Prešporku (Jana Laslavíková, Martina Vyskupová, Galéria mesta Bratislavy 2016).

Vybrané diela z tejto kolekcie, ako aj  predmety a reprodukcie fotografií a pohľadníc vzťahujúce sa k obom Mestským divadlám zo zbierok niektorých slovenských zbierkotvorných inštitúcií si do 11. septembra 2016 môžete pozrieť v rámci výstavy Mestské divadlo v Prešporku / Výber zo zbierok Galérie mesta Bratislavy v Pálffyho paláci na Panskej 19 v Bratislave.

  Tweet