Rudolf Moško

53 diel  ·  lab.SNG  ·  23. 09. 2016

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne pripravila pri príležitosti životného jubilea významného slovenského maliara a najvýraznejšieho predstaviteľa súčasnej profesionálnej trenčianskej výtvarnej scény - Rudolfa Mošku (ročník 1926) rozsiahlu retrospektívnu výstavu, približujúcu vývoj a rozsah jeho maliarskeho názoru od 50.tych rokov 20. storočia až po súčasnosť. Odvíja sa od realistickej krajinomaľby už s náznakmi geometrickej štylizácie, cez vynikajúce figurálne diela 60.tych rokov, dotknutých kubistickou lektúrou až po zásadné obdobie 70.tych rokov, kedy sa sformulovala jeho originálna a najautentickejšia definícia krajinomaľby. Od 90.tych rokov jeho videnie krajiny nadobúda nové podoby. Pôvodnú mäkkú modeláciu tvarov postupne opúšťa v prospech geometrickej skladobnosti precízne definovaných a razantne znejúcich hmôt. Následne prechádza aj k rozšíreniu typického zeleno-modrého farebného výrazu o vitálne žlté, ružové, čierne a biele tóny. Oblá línia ustupuje prevahe horizontál, vertikál a diagonál.

Základným prínosom Rudolfa Mošku pre slovenské výtvarné umenie je jeho nazeranie na slovenskú krajinu. Ako vášnivý turista má autor charakter slovenskej hornatej krajiny zakódovaný v pamäti, aby neopakovateľný rytmus horských masívov a dolín pretavil do výrazovo čistej, abstrahovanej a údernej podoby. Maximálna redukcia a zhutnenie jej tvarov sa prejavili v špecifickej, typicky „Moškovskej“ štylizácii majestátnych, veľkých, pádnych až sochársky cítených oblých foriem a v neopakovateľnej farebnosti – v magickom akorde zelených, modrých tónov, doplnených najmä červenou a čiernou. Kontrapunktom monumentálne pôsobiacich hmôt je magický, jemne vibrujúci kompozičný a významový detail – motív slnka či mesiaca, pôvabná silueta kostolíka, zhluky mrakov, domov, osamelo sa týčiacich stromov a krov. Jeho krajinárske opojenie je od začiatku 80.tych rokov 20.storočia vyvážené komornými zátišiami. Moško zobrazuje aj zdanlivo každodenné, neatraktívne a prehliadnuteľné motívy, netradične vypovedá o svete všedných i nevšedných predmetov a súvislostí, aby sugestívne zobrazil tichú poéziu vecí okolo nás.

Osobitou kapitolou Moškovej výstavnej prezentácie sú kresby, ktoré kontinuálne vznikali počas celej jeho tvorivej aktivity, ako prvý predobraz maliarskej kompozície, ako prvý kontakt s inšpiratívnym krajinárskym prostredím, ako nesmierne suverénny a premyslený záznam videného a precíteného.

  Tweet