Tohto slovenského Francúza objavil pre Slovensko historik umenia Ladislav Saučin až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Z publikácií Ľuba Stacha, fotografa a profesora Vysokej školy výtvarných umení, sa o živote a tvorbe Françoisa Kollara, ktorého vrchol tvorby spadá do obdobia medzi dvoma svetovými vojnami, dozvieme najviac.

Narodil sa na začiatku minulého storočia v Senci do skromných pomerov. Ako mladík odišiel v roku 1924 do Paríža a napriek tomu, že sa venoval fotografii už ako malý chlapec, na zamestnanie sa vo fotografickom ateliéri to nestačilo. Kým sa mu podarilo zamestnať vo fotografickom štúdiu, istý čas dokonca pracoval ako robotník v Renaultových automobilových závodoch. Neskôr vystriedal ako pomocník viacero ateliérov a namiesto štúdia tak priamo zbieral praktické znalosti a skúsenosti. Osamostatniť sa mu podarilo šesť rokov po príchode do Paríža, keď si otvoril aj vlastný ateliér.

Do popredných redakcií a agentúr sa dostal vďaka fotografickému cyklu La France travaille (Pracujúce Francúzsko), ktorý si u neho objednala francúzska vláda. So svojou ženou Fernande ako asistentkou cestoval po celom Francúzsku, aby zachytil všetky možné druhy zamestnaní, aké v tejto krajine existovali. S úspechom tohto súboru súviselo, že už v roku 1932 začal spolupracovať s magazínom Harper´s Bazaar a počas 16-ročnej spolupráce fotografoval kolekcie popredných módnych návrhárov ako Lanvin, Balmain, Balenciaga alebo Coco Chanel.

François Kollar: Francúzsky robotník. Z cyklu Pracujúce Francúzsko. (1931)

Do prvej svetovej vojny bola reklama spätá predovšetkým s maliarstvom – stačí pripomenúť reklamné počiny Henriho Toulousa-Lautreca alebo Alfonsa Muchu. Vlastnosti fotografie, najmä jej presnosť a vierohodnosť, ju však jednoznačne predurčovali na využitie pre komerčné účely. Kollar sa ako reklamný a módny fotograf etabloval mimoriadne rýchlo. Ešte v tom roku, keď začal spolupracovať s Harper´s Bazaar, vystavoval ako reklamný fotograf. V dobovej tlači pri príležitosti jeho účasti na ďalšej výstave, na ktorej sa zúčastnili fotografi ako Man Ray, o Kollarovi napísali, že nikto z vystavujúcich „nemá lepší cit pre hmotu ako on“. (Guenne, 1935). Jeho fotografie sú priame, čisté, a pritom veľmi citlivé a harmonické, s nepopierateľným zmyslom pre detail. Bravúrnym príkladom je fotografia detailu písacieho stroja s pierkom na jednej z kláves, čím sa mu podarilo vystihnúť schopnosť klávesnice reagovať na najmenší dotyk (Stacho, 1989).

François Kollar: Reklamná fotografia. (1931)

Kollar spoluvytváral vo Francúzsku pohyb fotografie novej vecnosti (Hlaváč, 1987), kladúcim dôraz na verné zachytenie a podanie skutočnosti, ako aj so štýlom glamour, založenom na jednoduchosti a čistote podania, dominujúcom módnej fotografii tých rokov. Dokladom sú portréty modeliek aj známych osobností, s majstrovskou kompozíciou, do ktorej je prirodzene začlenený portrétovaný, s dôrazom na detail (obľúbeným je detail ženskej ruky) či s častým reflektorovým osvetlením zdôrazňujúcim plasticitu tvarov a vytvárajúcim vskutku pôvabnú atmosféru.

François Kollar: Portrét. (1939)

x

Nebál sa experimentovať, technikou dvoj- a viacexpozícií spájal viacero obrazov. Nie náhodou získal na XV. medzinárodnej výstave fotografie a kinematografie v roku 1938 Grand Prix a v britskej tlači ho označili za „čarodejníka obrazu“ (Stacho, 1989). O jeho uznaní vo Francúzsku svedčí účasť na viacerých veľkých výstavách v Paríži či New Yorku, počas svojej kariéry spolupracoval s mnohými osobnosťami zvučných mien – spomeňme aspoň architekta Le Corbusiera na výstave pavilónov počas Svetovej výstavy v Paríži v roku 1937. Aj posmrtne bol v rámci retrospektívnej parížskej výstavy Francúzska fotografia 1925 – 1940 zaradený ako jeden z najvýraznejších fotografov tohto obdobia (Stacho, 1989).

François Kollar: Najobľúbenejšia modelka. (1947)

Kollar mal v Slovenskej národnej galérii výstavu už v roku 1965, dokonca spolu so svojím synom Jean-Michelom, takisto fotografom. Pri jej príležitosti v rozhovore pre Večerník povedal: „Užitá fotografia postupne zatlačovala u mňa fotografiu voľnú. Veľké naftové spoločnosti, obchodné domy, továrne a podniky, vrátane svetoznámych časopisov mi dávali objednávky takého druhu, že fotografia musela byť vždy bezchybná, vkusná, s nápaditou kompozíciou. A to je vlastne umením. A verte mi, pri takej veľkej konkurencii som to musel dokázať.“ (Fuchs, 1965).

François Kollar: V daždi. (1940)

Dnes, keď sa na nás reklamná a módna fotografia valí z každej strany, účinkujú na nás fotografie Françoisa Kollara nielen melanchóliou dávno minulých čias, ale i nezvyčajnou eleganciou a gráciou. Výstava Françoisa Kollara v SNG bude otvorená 9. júna – 11. septembra 2016. Už teraz srdečne pozývame!

Článok bol uverejnený taktiež v magazíne Inspire, Zima 2015

Titulný obrázok: François Kollar - Francúzski kolári (1933)

Použité zdroje:

Fuchs, Juraj: Svetoznámy fotograf v SNG, Večerník, 19. októbra 1965

Guenne, Jacques: článok zachovaný v pozostalosti z neznámych novín z roku 1935

Hlaváč, Ľudovít: Dejiny Fotografie. Martin, 1987

Stacho, Ľubomr: Francois Kollár (1904 – 1979). Výtvarníctvo – fotografia – film, 1987, č. 4

Stacho, Ľubomír: František Kollár. Vydavateľstvo Osveta, 1989