Architektúra je jedným z najkomplexnejších umeleckých druhov. Navyše, divák sa s ňou môže stretnúť celkom nechcene – nie je potrebné navštevovať nejaké inštitúcie, ktoré sa venujú zhromažďovaniu architektonických diel. Architektúra a urbanizmus sú neraz súčasťou nášho každodenného života. Možno preto si nie vždy uvedomujeme ich umelecké hodnoty. Predovšetkým v mestskej zástavbe, kde sa nielen miešajú súčasné stavby s historickými, ale aj architektonické diela s výstavbou, ktorá umeleckými kvalitami nedisponuje. Napriek tomu je práve mesto prostredím, kde sa s umením stretávame najčastejšie.

Sprievodná kolekcia k článku: Mesto a sídlisko

Tak ako je očividná zmena v umení s nástupom prvých moderných myšlienok, rovnako je zjavná aj premena mesta v súvislosti s priemyselnou revolúciou. Historické mesto zväčša rástlo neorganizovane a akosi prirodzene podľa potrieb obyvateľstva. Riadená a plánovaná výstavba naplno prepukla až v 19. storočí, hoci príklady uvažovania o urbanizme poznáme aj z dávnejších čias. Stačí pripomenúť utopické plány ideálnych miest osvietenských architektov, no tiež rozsiahlu prestavbu Ríma v období baroka alebo vojenské tábory (castrum) a mestá z obdobia Rímskej ríše. Napokon ich odkaz vidíme dnes aj v niektorých našich mestách pevnostného charakteru, ako sú napríklad Nové Zámky. Všetky spomínané príklady poukazujú na to, že v určitom momente sa budovanie mesta ako životného priestoru zverí do rúk odborníka, ktorého úlohou je čo najlepšie ho usporiadať.

Gabriel Bodenehr st. - Fortifikačný plán Nových Zámkov, 1720–1750, Slovenská národná galéria

Gabriel Bodenehr st. - Fortifikačný plán Nových Zámkov (1720–1750), Slovenská národná galéria

 

V moderných mestách 20. storočia dôraz kladený na usporiadanie mesta doslova udrie do očí. Veď čo iné môže diváka zaujať, keď všetky ozdobné prvky typické pre architektúru predchádzajúcich období z fasád akosi vymizli? Práve tu sa ukazuje zásadná zmena vo vnímaní architektúry. Rôzne prístupy architektov sa nelíšia očividnými formálnymi znakmi ako lomený oblúk od dórskeho stĺpu. Líšia sa pretváraním priestoru. A hoci už steny budov nezaujmú dekoratívnymi motívmi, dokážu zaujať napríklad prácou s hmotou. Tá je veľmi výrazná napríklad u významného slovenského architekta Vladimíra Dedečka, ktorého diela sú typické modeláciou hmoty a priestoru. Pekne to vidieť najmä na modeloch jeho stavieb a urbanistických štúdií. 

Vladimír Dedeček - Vysokoškolský areál v Mlynskej doline v Bratislave. Model. (1965–1970), Slovenská národná galéria

Vladimír Dedeček - Vysokoškolský areál v Mlynskej doline v Bratislave. Model. (1965–1970), Slovenská národná galéria

 

Ak už modernej architektúre v podaní takých autorov ako je Vladimír Dedeček priznáme jej estetické kvality, dosiahnuté okrem iného modelovaním a dynamizáciou priestoru, zdráhame sa rovnako urobiť aj pri panelových sídliskách. Na prvý pohľad sa nezdá, že by podobným spôsobom pracovali s hmotou. Veď sú to len skladačky z prefabrikovaných dielcov. No práve usporiadaním týchto dielcov architekt vytvára životný priestor budúceho obyvateľa. Nadšeniu pre voľnejšie vnútorné usporiadanie prepadli takmer všetci architekti už v prvej polovici 20. storočia. Niet sa čo čudovať, pretože tento panelový systém umožnil v jednom objekte využiť viac rôznych typov bytov. Nakoniec, podobne to funguje aj vo väčšej mierke, teda na sídlisku. Hoci sa dielce príliš nemenia, na jednom sídlisku je z nich vybudovaných niekoľko rôznych typov stavieb s ohľadom na zmenu ich funkcie. 

Július Koller - Životné prostredie - ochrana zelene a čistoty (1976), Slovenská národná galéria

Július Koller - Životné prostredie - ochrana zelene a čistoty (1976), Slovenská národná galéria

 

Práve v ohľade na funkciu spočívajú kvality moderných sídlisk. Nielen v rámci jednej bytovej jednotky, ale aj v rámci celého bloku a sídliska vôbec. Tým, že architekti a urbanisti zohľadňujú viacero potrieb obyvateľov, vytvárajú takpovediac malé mesto v meste. Okrem bývania tu ľudia aj žijú – pracujú, nakupujú a relaxujú. Všetky tieto aspekty sa snažia projektanti do sídliska zahrnúť. Plánovanie celého sídliska je samo osebe pre architektov veľkou výzvou. Ešte väčšou však je príležitosť navrhnúť celé mesto. V priebehu 20. storočia bolo takýchto príležitostí niekoľko, pre nás najbližšie napríklad výstavba mesta Zlín, ktoré vyrástlo spolu Baťovými závodmi. Toto mesto vzniklo takpovediac na zelenej lúke a veľa zelene si aj ponechalo. Okrem toho architekti veľmi dobre naplánovali aj celú infraštruktúru, takže je dobrá komunikácia medzi jednotlivými štvrťami a zónami mesta. No dôrazu kladenému na komunikáciu a pohyb obyvateľstva akosi ustúpilo zabývanie sa v meste. Hoci mestu nechýba námestie, predsa len absentuje prirodzené miesto stretávania. Asi najviac naň ašpirujú priestory a námestia okolo filmových štúdií. No môžeme si všimnúť, že v mestách s historickými centrami sa ľudia zvyknú zväčša úplne prirodzene stretávať práve tam. Zrejme preto, že to má stáročnú tradíciu. Mestá v dejinách rástli prirodzene okolo významných bodov, akými boli napríklad kostol, radnica či vodný zdroj. Sú to body, kde sa ľudia stretávali, kde okolo seba iba neprechádzali. O podobný princíp sa potom pri budovaní sídlisk snažia architekti vytváraním vnútroblokov, kde akcentujú spoločné priestory komunity.

Martin Kollar - Nothing special III. (2003), Slovenská národná galéria

Martin Kollar - Nothing special III. (2003), Slovenská národná galéria

 

Otázky na zamyslenie:
Môže vyvolávať šedé sídlisko estetické dojmy?

Pôsobí na nás harmonicky farebnosť panelákov po zateplení?

Prečo sídlisku škodí pestrofarebnosť zateplenej fasády?

V čom je výnimočné každé sídlisko?

Dá sa nájsť v prefabrikátoch jedinečnosť a originalita?

Čo je mestotvorný prvok?

Ako by malo byť zorganizované sídlisko, aby bolo dobrým miestom pre život?


Návrhy výtvarných aktivít

 

Urbanizmus sídliska

Pri navrhovaní sídlisk urbanisti dospeli k najlepšiemu usporiadaniu, ak hlavná dopravná tepna išla stredom. Okolo nej boli centrálne umiestnené obchody, školy, zdravotné strediská – občianska vybavenosť. Obytné bloky boli usporiadané tak, aby vytvárali uzavretejšie celky s vnútroblokmi. 
Zadanie: vytvoriť 2D návrh usporiadania sídliska. Pomocou tenkých farebných pások naznačiť pôdorysné rozvrhnutie sídliska. Ku každej farbe priradiť jednu funkciu sídliska. 

Stredoeurópsky autor z 19. storočia - Situačný plán bratislavského zámockého vrchu a okolia (1886), Slovenská národná galéria

Stredoeurópsky autor z 19. storočia - Situačný plán bratislavského zámockého vrchu a okolia (1886), Slovenská národná galéria

 

Vlastný panelák

Moderné bývanie znamenal byt so všetkými hygienickými požiadavkami. Novodobé obytné stavby by mali byť lacné a všetkým dostupné. Preto musia byť jednoducho vyrobiteľné. Najjednoduchšie je použiť vopred vytvorené steny z betónu – prefabrikáty. 
Zadanie: navrhnúť jednu vzorovú stenu paneláka, podľa ktorej si potom vyrobíme ďalšie steny. Následne ich skladáme do jednej budovy, nemusíme sa držať princípu rovnakosti, ale môžeme niekde stenu vynechať, niekde pridať.
 

Ivan Štubňa - Panely (1972), Oravská galéria, OGD

Ivan Štubňa - Panely (1972), Oravská galéria

 

Voľné architektonické konštrukcie

Architekt musí pri navrhovaní zohľadňovať okolitý terén. 
Zadanie: práca v exteriéri, nadviazanie na okolité prostredie. Pomocou drevených nosníkov (úzkych profilov používaných v modelárstve) vytvárať konštrukcie budov, mostov. Navrhnutie vlastnej architektúry. Nosníky spájame pomocou lepiacej pásky.

Ivan Kozáček - Most SNP (1973), Slovenská národná galéria

Ivan Kozáček - Most SNP (1973), Slovenská národná galéria


Sprievodná kolekcia k článku: Mesto a sídlisko

Odporúčaná literatúra: MORAVČÍKOVÁ, H.: Bratislava atlas sídlisk. Vydavateľstvo : Slovart, 2012

Titulný obrázok: Juraj Bartoš - Petržalka (1977 – 1983), Slovenská národná galéria

Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.