Útek do Egypta

Osobité postavenie Ernesta Zmetáka (1919 – 2004) v dobovom „konštruovaní“ obrazu bolo dané úctou k vnútornej zákonitosti vecí, východiskom jeho videnia sveta bolo postihnutie geometrického jadra, konštrukčného a skladobného základu zobrazovaného predmetu. Hľadal v tvare stálosť a zákon: dokázal vniesť napätie a vnútornú expresiu aj do zdanlivo statických vecí, oživiť krajinu, jednoduché vidiecke motívy, ľudové balady či biblické výjavy „robustným rezom“, primitivizujúco skratkovitým a úsečným barbarským jazykom.

V období rokov 1946 – 1949 sa v Zmetákovej tvorbe odohralo, síce ohraničené, ale jedinečné intermezzo. Niekoľko rokov sústredenej grafickej činnosti stačilo, aby vytvoril „to najhodnotnejšie“, čo vtedy v slovenskej grafike vzniklo a čím sa natrvalo zapísal do dejín tejto disciplíny. Bravúrne zvládol najpuritánskejšiu grafickú techniku, drevorez, motívy rezané obuvníckym nožom odvážne redukoval do úsporných, rytmicky usporiada ných lineárno-plošných foriem a dotváral kolorovaním.

V grafike sa vari najviac priblížil k vtedy aktuálnej paradigme primitivizmu, bol štylizovanejší, „expresívnejší, lyrickejší a baladickejší“ ako v maľbe. Grafický list Útek do Egypta (1947, 1949, známy v dvoch verziách) bol ocenený na XXIX. bienále v Benátkach (1958).

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)