Krajina s hospodárskym dvorom (Mednyánszkeho ateliér)

„Ráno som upratoval, po raňajkách som sa prechádzal, potom som šiel do ateliéru, kde som sa odhodlal na väčšie zmeny. Príčinou mnohých neúspechov je tendencia robiť všetko vo veľkých formátoch, väčších než je žiaduce.“ (24. december 1877), pondelok, Vianoce (Strážky)

„Dnes som sa zobudil neskoro a nie v najlepšej nálade. Idúc do ateliéru sa však vo mne nálada prebudila. Až natoľko, že som sa vo veľkom pustil do motívu potoka. Do večera bol celý podmaľovaný.“ (január 1878), pondelok (Strážky)

Prvý ateliér mal Mednyánszky v jednej z vežových izieb kaštieľa v Strážkach. Neskôr sa jeho otec, barón Eduard Mednyánszky, rozhodol nechať postaviť pri kaštieli, v blízkosti hospodárskych budov, murovaný ateliér — tzv. švajčiarsky domček. Mal byť trochu ďalej od domu, aby sa maliar necítil stiesnene. Podľa spomienok umelcovej sestry Miri Czóbelovej sa malo začať so stavbou v roku 1878, teda krátko po tom, ako sa maliar vrátil zo svojho prvého francúzskeho pobytu a zároveň po tom, ako definitívne ukončil svoje akademické výtvarné štúdiá v Mníchove a Paríži. Na stavbe ateliéru sa pravdepodobne pracovalo dlhšie a v roku 1888 si barón Mednyánszky zapísal v jednom liste, že je s výstavbou veľmi spokojný.

Po umelcovej smrti rodina s pietou ochraňovala obrazy, kresby a prípravné štúdie, ktoré tam po Mednyánszkom ostali. Umelcova neter, barónka Margita Czóbelová, opatrovala stavbu ateliéru, ktorá ale bola po druhej svetovej vojne postupne rozobratá na murivo. V medzivojnovom období ju zachytila na jednom zo svojich diel.

Katarína Beňová ● “Sedem vecí o…” Ladislav Mednyánszky a jeho denníky (medium.com)