Islam má ako jedno zo svetových náboženstiev svojich príslušníkov na všetkých kontinentoch a v najrôznejších kultúrach. Keďže sú veriaci tohto vierovyznania tak rozmanití, vo všeobecnosti ťažko hovoriť o nejakých „typicky“ islamských miestach. Existujú však tri výnimky, ku ktorým má islam vzťah priamo z podstaty vlastnej teológie. Sú to Mekka, Medina a Jeruzalem, jediné tri posvätné miesta islamu.

S milým prekvapením sme zistili, že diela zobrazujúce všetky tri miesta sa nachádzajú aj v zbierkach slovenských štátnych galérií. A ešte väčšiu radosť sme mali, keď nám po tomto zistení Slovenská národná galéria venovala krásne zarámované reprodukcie týchto diel. 

Neprišlo k tomu náhodou. Islamská nadácia na Slovensku je etablovaná organizácia s verejnoprospešným zameraním. Viac ako 20 rokov buduje mosty porozumenia, prepája, vzdeláva a zbližuje. Ako jediná na Slovensku sa systematicky venuje problematike neznášanlivosti, bojuje proti predsudkom a všetkým prejavom nenávisti, hlavne voči moslimom a komunitám imigrantov. Zrejme aj tieto skutočnosti prispeli k tomu, že nás SNG v júni 2021 oslovila k spolupráci v rámci ich spoločensky angažovaného projektu „Inkluzívne umenie a kultúra“.

Oslovili nás so zaujímavou ponukou pozrieť sa na to, ako by mohli umelecké diela v zbierkach slovenských galérií pomôcť vytvárať priestor pre vzájomné spoznávanie sa, dialóg a úctu. Prispeje k tomu snáď i tento text, v ktorom na nasledujúcich riadkoch bližšie rozoberieme vzťah islamu k spomínaným trom posvätným mestám.

 

Mekka
Johann Bernhard Fischer von Erlach – Pohľad na časť mesta Mekka, 1730, Slovenská národná galéria
 
Pohľad na Posvätnú mešitu (arab. Masdžid al-Haram) s Ká’bou uprostred v dnešnej Saudskej Arábii. V hornej časti kresby je nápis v arabskom jazyku: „Obrátil som sa na Abrahámov dom v meste Medina.“ Dielo pomerne detailne zachytáva Posvätnú mešitu v prvej polovici 18. storočia. Mešita samotná i jej okolie sa najmä počas posledného polstoročia v dôsledku masívnej výstavby zmenila na nepoznanie. Kresby podobné tejto sú popri opisoch nesmierne cennou pripomienkou toho, ako skromne toto vzácne miesto ešte relatívne nedávno vyzeralo.

 

Mekka je najposvätnejším mestom na svete pre viac ako 1,8 miliardy moslimov. Práve tu začína príbeh islamu ako ho dnes poznáme. Mekka je rodiskom proroka Muhammada (570 – 632 n. l.), pokoj a mier s ním, ktorý bol – ako moslimovia veria – pečaťou všetkých prorokov. Mekka má dnes viac ako dva milióny obyvateľov a rozprestiera sa v západnej časti Saudskoarabského kráľovstva na rozlohe 760 km².

Už pred vyše 1400 rokmi bola Mekka prosperujúcim miestom. Jej bohatstvo a vplyv sa zakladali na profitovaní z obchodných trás karaván a tiež na Ka’be, svätyni a pútnickom mieste, kde sídlili pohanské božstvá, ktoré Arabi pred príchodom islamu uctievali. Muhammad mal prvé zjavenie v roku 610 n. l. v jaskyni Hirá, kde ho archanjel Gabriel vyzval: „Čítaj v mene svojho Pána“ (Vznešený Korán, súra 96). Tieto zjavenia pokračovali ďalších 23 rokov a spolu tvoria Korán, posvätnú knihu moslimov.

Islam, v preklade „odovzdanie sa (do Božej vôle)“ priniesol do vtedy silne polyteistickej Mekky monoteizmus. Táto zmena sa najskôr stretla so značným odporom, ktorý vyústil až v odchod Muhammada a jeho nasledovníkov na sever, do oázy zvanej Jatrib. Keď neskôr počet jeho nasledovníkov narástol, Muhammad sa do Mekky vrátil. Ka’be vrátil jej pôvodný význam a opäť z nej urobil centrum monoteizmu. Tým totiž bola v čase, keď ju podľa tradície postavil prorok Abrahám so synom Ismaelom, ktorého mal so svojou manželkou Hagar. Ka’ba je dodnes ústrednou stavbou Posvätnej mešity (arab. Masdžid al-Haram) v Mekke a tiež bodom, ku ktorému sa všetci moslimovia na svete obracajú pri svojich modlitbách.

Od návratu proroka Muhammada do Mekky až dodnes je toto mesto ústredným centrom islamu. Milióny moslimov sem raz ročne prichádzajú z celého sveta počas veľkej púte – hadždž, ako aj počas celého roka na takzvanú malú púť – umru. Kvôli každoročným púťam má mesto bohaté kultúrne a historické dedičstvo s kozmopolitným rázom. Moslimovia najrôznejších vekových skupín, povolaní a spoločenských tried sa stretávajú v Mekke pri Ka'abe, podčiarkujúc univerzalitu islamu a rovnosť medzi veriacimi u Boha.

Kamil Kozub – Mekka, 2014, Galéria umelcov Spiša
 
Nádvorie mešity Al-Masdžid Al-Harám zapĺňa neustále krúžiaci dav okolo Božieho domu (Ka’by). Veľmi nás prekvapilo, že tento prvok zachytil okrem iných i takto abstraktne slovenský autor, ktorý toto miesto nikdy nenavštívil. Na obrázku sú osoby obchádzajúce Ka’bu nakreslené iba v náznakoch a v strede sú namiesto jednotlivých ľudí znázornené iba prúdy či vlny. Osobný zážitok nie je nepodobný tomuto umeleckému stvárneniu. Masa ľudí pomaly sa posúvajúca rovnakým smerom v kruhu skutočne pôsobí ako voda, v ktorej jednotlivec je iba kvapkou.

 

Púť do Mekky je piatym pilierom islamu a mal by ju vykonať každý dospelý moslim a moslimka aspoň raz za život, pokiaľ im to zdravotný stav a finančná situácia umožňujú. Počas púte sa veriaci venujú modlitbám, velebeniu Boha, zriekajúc sa materiálneho a svetského. Odlúčení od civilizácie následne strávia štyri dni v údolí Mína.

V okolí Ka’by, s ktorou je spájaný predovšetkým obrad obchádzania (tawáf), je zakázané urážať, loviť, ubližovať akýmkoľvek živým tvorom či rastlinám. Vyvrcholením púte je sviatok Íd al-Adha, nazývaný aj sviatok obetovania. Ide o symboliku na počesť Abraháma, ktorý bol podľa židovskej, kresťanskej i moslimskej tradície vyzvaný, aby obetoval svojho syna na znak poslušnosti k Bohu. Rozdiel je však v tom, o ktorého syna išlo. Pokým podľa kresťanov a židov mal Abrahám obetovať Izáka, v islame prevláda názor, že v skutočnosti išlo o Ismaela.

 

Medina
 
Pohľad na Prorokovu mešitu (arab. Al-Masdžid an-Nabawi) v Medine. V hornej časti kresby je nápis v arabskom jazyku: „Obrátil som sa na mešitu, v ktorej je hrobka proroka Muhammada v Medine.“ Na prvý pohľad je vyobrazenie veľmi zvláštne. Chýba na ňom dominantná kupola, ktorá je vo svojej zelenej farbe po stáročia charakteristickým prvkom tejto mešity. V kresbe možno vidieť veľkú stavbu, avšak má menšiu kupolu a okrúhlu striešku pod ňou, čo je architektonický štýl, ktorý sme na žiadnych starých kresbách tejto mešity nevideli. 

 

Oáza v severozápadnej časti Saudskej Arábie na náhornej plošine 620 metrov nad morom, 160 km od Červeného mora a 435 km od Mekky svojho času prijala prisťahovalcov z Mekky na čele s prorokom Muhammadom. Dnes ju poznáme ako Medinu – Prorokovo mesto. Prorok so svojimi spoločníkmi prišiel do mesta v roku 622 n. l. a tento ich presun (arab. hidžra) je považovaný za kľúčový moment v histórii islamu – taký dôležitý, že si ho moslimská komunita neskôr vybrala ako začiatok islamského kalendára.

V Medine sa nachádza Prorokova mešita (arab. Al-Masdžid an-Nabawi) s kapacitou jeden milión veriacich. Mešita a jej širšie okolie je druhým najväčším a najposvätnejším miestom pre moslimov. Al-Masdžid an-Nabawi založil sám Prorok Muhammad a je v nej aj pochovaný.

Prorokova mešita pôvodne slúžila ranej moslimskej komunite aj ako súd a náboženská škola. Jej podoba s centrálnym dvorom a orientáciou svätostánku k Mekke sa stala vzorom islamskej sakrálnej architektúry. Neskôr, keď Medina prestala byť hlavným mestom islamskej ríše, pretrvala najmä jej náboženská a vzdelávacia funkcia. Pôvodnú jednoduchú stavbu z dreva a hliny postupne rozširovali a zdobili. V roku 1909 bola Prorokova mešita prvým miestom na Arabskom polostrove, kam bola zavedená elektrina.

Súčasná podoba mešity pochádza z roku 1992, keď bol interiér okrem iného vybavený výťahmi. Mešita má dva mihráby (kazateľnice), 10 minaretov vysokých 105 metrov a jej celková rozloha činí 384 000 m². Grafika na obrázku ju zachytáva v čase pred zásadnými rozšíreniami posledného storočia, keď ešte pôsobila pomerne komorne a jednoducho.

Východne od mešity sa nachádza cintorín Al-Bakí’, miesto posledného odpočinku mnohých Prorokových príbuzných a spoločníkov. Cintorín bol pôvodne na okraji Mediny, keďže pred štrnástimi storočiami bolo mesto veľké len približne ako komplex súčasnej mešity.
 

Jeruzalem
Armín Stern – Jeruzalem, chrámové námestie, 1913, Galéria mesta Bratislavy
Na maľbe možno vidieť jednu z prvých veľkých stavieb islamskej architektúry Skalný dóm (arab. Kubbat as-Sachra).

 

V Jeruzaleme sa nachádzajú posvätné miesta všetkých troch abrahámovských náboženstiev. Arabský názov Jeruzalema je Al-Kuds, čo v preklade znamená svätý.

Počas života proroka Muhammada bol Jeruzalem v správe Byzantskej ríše. Tá sa ku koncu Prorokovho života dostala do vojenského konfliktu s formujúcou sa islamskou ríšou a tento konflikt pokračoval aj po jeho smrti. V roku 637 mal mesto na starosti patriarcha Sophronius, predstaviteľ byzantskej vlády, ako aj vodca kresťanskej cirkvi. Hoci mesto obkľúčila početná moslimská armáda pod velením Khalida ibn al-Walida a Amra ibn al-‘Asa, Sophronius sa odmietol mesta vzdať, pokiaľ Omar – v poradí druhý vodca moslimov po smrti proroka Muhammada – osobne neprijme Sophroniovu kapituláciu. Omar ibn al-Khattab sa vydal na cestu z Mediny do Jeruzalema, stretol sa Sophroniom a ten mu mesto vydal.

Omarovi bola poskytnutá prehliadka mesta, vrátane Kostola Božieho hrobu. Keď prišiel čas na modlitbu, Sophronius pozval Omara, aby sa pomodlil v kostole, ale on to odmietol. Trval na tom, že ak sa tam bude modliť, moslimovia to neskôr použijú ako zámienku na to, aby ho premenili na mešitu, čo by podľa Omara nebolo správne.

Moslimovia v Jeruzaleme spísali zmluvu, ktorá definovala práva a privilégiá obyvateľov mesta. Okrem iného v nej bolo jeruzalemským kresťanom, ale aj židom zaručené právo vyznávať svoje náboženstvo. Bola to jedna z prvých a najvýznamnejších záruk náboženskej slobody v histórii. Jedným z Omarových sprievodcov v Jeruzaleme bol žid menom Kaab al-Ahbar. Omar umožnil židom vykonávať bohoslužby na Chrámovej hore a pri Múre nárekov, hoci im Byzantínci takéto aktivity zakázali. Zmluva sa stala štandardom pre moslimsko-kresťanské vzťahy v celej bývalej Byzantskej ríši.

Začiatok textu zmluvy znel takto: „V mene Boha, Milosrdného, Milosrdného. Toto je záruka bezpečnosti, ktorú Boží služobník Omar, veliteľ verných, dal ľudu Jeruzalema. Dal im istotu bezpečnosti pre ich majetok, ich kostoly, ich kríže, chorých a zdravých v meste a pre všetky rituály, ktoré patria k ich náboženstvu. Ich kostoly nebudú obývané moslimami a nebudú zničené. Nebudú poškodené ani oni, ani pozemok, na ktorom stoja, ani ich kríž, ani ich majetok. Nebudú násilne konvertovaní.“

Kalíf Abd al-Málik z Umajovskej dynastie dal v rokoch 688 až 692 n. l. postaviť na Chrámovej hore jednu z prvých veľkých stavieb islamskej architektúry – Skalný dóm (arabsky Kubbat as-Sachra). Tisíc rokov pred narodením Ježiša tu na rovnakom mieste stál aj prvý Šalamúnov chrám. O niekoľko rokov neskôr kalíf al-Walíd I., syn Abd al-Málika, dal vystavať na mieste bývalého antického chrámu mešitu Al-Aksa.


 

Práve reprodukcia diela od Armína Sterna (1883 – 1944) s názvom Jeruzalem – chrámové námestie bola vybraná v rámci vzájomnej spolupráce na dobročinnú dražbu. Na galaprograme so symbolickým názvom „Pri spoločnom stole“ sa stretli predstavitelia troch abrahámovských náboženstiev, veľvyslanci, zástupcovia akademickej obce a neziskového sektora, ako aj iné osobnosti Slovenska, ktorým záleží na posilňovaní medzináboženského dialógu a vzájomnom porozumení.

„Obraz dostane svoje čestné miesto na stene a ďakujem tejto vzácnej spoločnosti v lepšiu budúcnosť. Ďakujem Islamskej nadácii na Slovensku za túto každoročnú a potrebnú iniciatívu,“ odkázala hrdá majiteľka obrazu, ktorý do aukcie venovala Slovenská národná galéria a jej výťažok bol poskytnutý na charitatívne účely.

 


Príspevok vznikol v rámci projektu s názvom Inkluzívne umenie a kultúra, ktorý iniciovala SNG v roku 2021. Cieľom tohto spoločensky angažovaného projektu je tematizovanie a zviditeľňovanie citlivých tém súčasnosti prostredníctvom výtvarného umenia. Veríme, že výtvarné umenie predstavuje ideálnu platformu pre spoznávanie, dialóg a zbližovanie rozmanitých kultúr a komunít v našej krajine.

 

Použité zdroje:

ARMSTRONG, Karen: ISLAM: A short History. London : Weidenfeld & Nicholson history, 2001, ISBN-13: 978-1842125830.
ARMSTRONGOVÁ, Karen: Jeruzalém,. Praha : NLN – Nakladatelství Lidové noviny, 1999, ISBN 80-7106-349-5.
BRIDGE, Antony.: Křížové výpravy. Praha : LEDA, 2013, ISBN 9788073353148.
HAYKAL, Muhammad Husayn: The Life of Muhammad, Islamic Book Service 2005, ISBN-13: 9780892591374.
Kolektív autorov: Tvorcovia svetových dejín od antiky po stredovek. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo a Mladé letá, 2002, ISBN 8006012644.
REGAN, Geoffrey: Rozhodující bitvy. Praha : Naše vojsko, 1994, ISBN 8020608249.

https://worldpopulationreview.com/world-cities/mecca-population
https://www.worldhistory.org/Umar/
https://www.islamicity.org/11511/capture-of-jerusalem-the-treaty-of-umar/
https://www.britannica.com

Chceš umenie do mailovej schránky?

Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.