„...proti dekorativizmu postaviť jednoduchosť elementárneho tvaru, proti luxusu hospodárnosť, proti individualizmu prácu v tíme.“

Plán Jozefa Vydru vybudovať modernú školu typu Bauhaus v Bratislave bol prinajmenšom ambiciózny, ale nie neuskutočniteľný. To, čo sa mu podarilo za jednu dekádu, sa za daných spoločenských a politických podmienok bežne nedeje ani v súčasnosti.

 

Vznik Školy umeleckých remesiel v Bratislave

 

Začiatky Školy umeleckých remesiel (ŠUR) sa viažu k 1. novembru 1928, keď Obchodná a priemyselná komora v Bratislave zriadila večerné kurzy umeleckého priemyselného dizajnu. Konali sa v provizórnych priestoroch kresliarne a modelovne Štátnej priemyselnej školy na nábreží Dunaja. Na území Slovenska dovtedy neexistovala žiadna štátna stredná alebo vyššia škola so zameraním na výtvarné umenie, túto funkciu suplovalo iba niekoľko súkromných škôl.

Kurzy od začiatku viedol neskorší riaditeľ ŠUR Josef VydraGustáv Mallý učil kresbu ľudskej postavy, torza a aktu. Ľudovít Fulla vyučoval zjednodušenú kresbu pre rytie a rezanie, písmo a jeho úpravu. V nasledujúcom roku sa kolektív pedagógov rozrástol o grafika Karla Štiku, maliara Janka Alexyho, pomníkového sochára Františka Motošku, typografa Adolfa Petříčka a textilného výtvarníka, návrhára a maliara Františka Malého

Josef Vydra

Josef Vydra. Monoskop

 

Po dvoch rokoch fungovania v priestoroch priemyslovky získali večerné kurzy štatút školy a spolu s Učňovskými školami sa presídlili do novostavby na Vazovovej ulici v Bratislave. Spočiatku obe školy viedol riaditeľ Antonín Ferra, no ten začiatkom roka 1930 odstúpil z funkcie kvôli chorobe a vystriedal ho Josef Vydra. Novú budovu školy slávnostne otvorili 26. októbra 1930.

Riaditeľ Jozef Vydra si v snahe vytvoriť školu moderného typu zakladal na progresívnom myslení vo vyučovaní, experimentovaní s materiálmi a technikami. Dostával sa však do sporu s pedagógmi, ktorí sa s takýmto prístupom nestotožňovali. Niektorí preto zo školy postupne odišli. V učiteľskom kolektíve však naďalej pôsobili Ľudovít Fulla, František Malý či Antonín Horejš. ŠUR mala konečne svoju budovu aj oficiálne postavenie školy, musela však ešte vybudovať kolektív moderne zmýšľajúcich pedagógov.

Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda v ateliéri, SNG AVU

Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda v ateliéri, Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie.

 

Osobnosti na Škole umeleckých remesiel

 

Jedného z dôležitých predstaviteľov slovenskej modernej maľby získala škola vďaka Fullovej iniciatíve. V roku 1930 prišiel do Bratislavy Mikuláš Galanda, Fullov spolužiak z pražskej UMPRUM a absolvent pražskej Akadémie výtvarných umení. Na ŠUR mal vyučovať módne navrhovanie, všeobecné kreslenie, aranžérstvo a kreslenie v detských kurzoch. Popri škole vznikli vďaka ich spolupráci Súkromné listy Fullu a Galandu, tzv. manifest slovenskej modernej maľby, ktorým chceli autori priblížiť verejnosti svoje novátorské umelecké postoje. 

Súkromné listy Fullu a Galandu, 1932. Archív výtvarného umenia, Slovenská národná galéria.Súkromné listy Fullu a Galandu, 1932. Archív výtvarného umenia, Slovenská národná galéria.

 

Tvorivej spolupráci sa z pedagógov ŠUR venovali aj Zdeněk Rossman a Jaromír Funke. Typograf, architekt a scénograf a člen brnianskeho Devětsilu Rossman prišiel do Bratislavy z krátkeho pobytu na Bauhause v Dessau. K svojej práci na ŠUR potreboval aj skúseného fotografa, preto oslovil Jaromíra Funkeho, s ktorým sa spriatelil už v Brne. Rossman pozval na školu i svojho kolegu a mentora typografa Jana Tschicholda, aby odprezentoval dve prednášky.

Škola pravidelne pozývala na prednášky aj odborníkov zo zahraničia. Na jar v roku 1931 prijal pozvanie profesor Laszló Moholy-Nagy a jeho cyklus piatich prednášok mal veľký ohlas.

László Moholy-Nagy na návšteve ŠUR

László Moholy-Nagy na návšteve ŠUR, Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie.

 

V januári 1935 navštívil Bratislavu teoretik konštruktivizmu Ernö Kállai, ktorý pravidelne publikoval v časopise Andreasa Szönyiho Forum. Vďaka ich kontaktu sa na Škole umeleckých remesiel uskutočnila Kállaiova prednáška o štýle tridsiatych rokov. 

Redaktor časopisu Bauhaus Hannes Meyer, neskôr riaditeľ Bauhausu, navštívil Bratislavu v roku 1936.  „Dňa 28. januára večer bola veľká sála Učňovských škôl nabitá poslucháčmi. Meyer hovoril na tému Architektúra, bývanie, umenie a život v Sovietskom Rusku."[1]  

Pedagógovia ŠUR udržiavali dobré vzťahy a živú korešpondenciu so zahraničnými profesormi a spolužiakmi. Josef Vydra sa snažil takto získať pre školu napríklad Josefa Albersa. Ten sa ale nakoniec rozhodol odísť do USA. Oslovil tiež Gyulu Papa, ktorý vyučoval na Ittenovej škole v Berlíne, napokon ani ten ale do Bratislavy neprišiel.

Zdeněk Rossmann – Denná škola módneho a textilného umenia, 1937-1938, Museum of Modern Art

Zdeněk Rossmann – Denná škola módneho a textilného umenia, 1937-1938, Museum of Modern Art

 

Riaditeľ ŠUR Josef Vydra v jednom programovom texte napísal: „Nebáť sa moderny, kriticky z nej vyberať a skúšať všetko najnovšie a prenášať výsledky späť do výroby stalo sa zásadou celého učiteľského kolektívu.”[2]

Nebáť sa moderny však znamenalo oveľa viac – vytvoriť kolektív učiteľov mysliacich moderne, vytvoriť im podmienky, aby mohli moderné myšlienky ďalej odovzdávať svojim študentom a hlavne sa nebáť ísť po neprebádanej ceste za poznaním nevediac, čo prinesú zajtrajšky. Nebáť sa moderny znamenalo riskovať, opustiť komfortnú zónu a objavovať, čo je vlastne moderné, a následne to pretaviť do predmetov každodennej potreby.

 


 

Škola a jej oddelenia

 

Škola začínala výučbu s troma kurzami. S príchodom nových učiteľov sa ponuka štúdia postupne rozširovala. Nakoniec bolo na ŠUR desať vzájomne úzko prepojených oddelení, pričom každé ponúkalo študentom viacero kurzov. Študenti tak počas svojho štúdia získavali okrem hlavného predmetu poznatky aj z príbuzných oddelení. Rovnako pedagógovia vyučovali na viacerých oddeleniach súčasne a študijný program mal komplexný a rôznorodý charakter.

Budova Učnovských škôl v Bratislave

Budova Učňovských škôl v Bratislave, Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie.

 


 

Oddelenie grafické

 

V „období kurzov viedol dekoratívne  a grafické kreslenie Ľudovít Fulla a písmo vyučoval Adolf Petříček. Po príchode Zdeňka Rossmana sa v školskom roku 1930/1931 Fulla z oblasti typografie stiahol. Hoci sa jej venoval len krátko, jeho vplyv medzi žiakmi pretrvával aj v nasledujúcom období.

Rossman viedol grafické oddelenie až do roku 1938, kedy musel kvôli ľudáckej politike HSĽS spolu s ostatnými českými učiteľmi opustiť Slovensko. Počas svojho pôsobenia na ŠUR vydal niekoľko učebníc a jeho škola typografie je významná nielen v rámci vyučovania, ale pre slovenskú typografiu tridsiatych rokov ako takú. Výtvarné štúdium u neho začínal Ladislav Guderna, jeho oddelením prešli aj výtvarný publicista Július Kálmán, filmár Vladimír Bahna a mnohí ďalší.

Tibor Honty. Mapa Školských prác ŠUR + UŠ, 1931 - 1932.

Tibor Honty. Mapa Školských prác ŠUR + UŠ, 1931 - 1932, Archív Ivy Mojžišovej – Slovenské múzeum dizajnu

 


 

Oddelenie fotografické

 

Vznik fotografického oddelenia vzišiel z prirodzenej potreby využívať fotografiu ako v tom čase nové médium nielen v reklame, ale aj v ostatných umeleckopriemyselných odvetviach ako typografia či scénografia. Fotografické oddelenie na ŠUR začalo svoju činnosť v roku 1931 s príchodom Jaromíra Funkeho, entuziastického propagátora modernej fotografie. Hoci Funke nemal predchádzajúce skúsenosti ako pedagóg, ani nebol vyučeným fotografom, dostal nielen miesto učiteľa, ale aj voľnú ruku pri zostavovaní svojho učebného plánu. Jediné dve podmienky, ktorým musel podriadiť výuku, boli praktickosť a modernosť.

Jaromír Funke. Mestská sporiteľňa, 1932. Slovenská národná galéria

Jaromír Funke – Mestská sporiteľňa, 1932, Slovenská národná galéria

 

Funkeho oddelenie sa špecializovalo na portrétnu, reklamnú a reportážnu fotografiu. Pri výuke kládol dôraz na to, čo bolo pre jeho samotnú tvorbu charakteristické, a síce ostrosť snímok a špecifický fotografický jazyk odlišný od maľby. Žiaci sa najprv učili snímať objekty, neskôr fotografovali v exteriéri a nakoniec sa venovali portrétu.

Keď Funke odišiel v roku 1935 do Prahy, oddelenie prevzal Ladislav Kožehuba so skúsenosťami produktového fotografa v Baťových zlínskych závodoch. V čase, keď začal učiť na ŠUR, viedol vlastný portrétny salón v Bratislave.

Ladislav Kožehuba – Oprava člnu 2., 1927, Slovenská národná galéria

Ladislav Kožehuba – Oprava člnu 2., 1927, Slovenská národná galéria

 

V školskom roku 1937/1938 nastúpil na ŠUR nový učiteľ fotografie Karol Plicka. Kožehuba aj naďalej vyučoval fotografiu, zatiaľ čo Plicka mal založiť oddelenie kinetickej fotografie a kinematografie, z ktorého vzniklo filmové oddelenie.

Z absolventov venujúcich sa aj po štúdiu fotografii môžeme spomenúť mená ako Miloš Dohnány, Pavol Poljak, Marie Rossmanová, Ladislav Roller a Jaromír Spoudil. Medzi Funkeho žiakov patrili aj Koloman Cích či Kornel Olejník.

Miloš Dohnány – Čakáreň, 1935 – 1940, Slovenská národná galéria

Miloš Dohnány – Čakáreň, 1935 – 1940, Slovenská národná galéria

 


 

Oddelenie maľby

 

Oddelenie maľby vzniklo už v počiatočných večerných kurzoch Ľudovíta Fullu. Po presťahovaní školy Fulla viedol do roku 1933 maliarske oddelenie. V súlade s praktickým zameraním školy sa sústredilo najmä na rôzne podoby propagačnej a dekoračnej maľby – pre interiéry bytov, divadlá, cirkev či vývesné štíty.

Fulla presadzoval zjednodušenie kresby, väčší dôraz na farebnú tonalitu a prácu so svetlom. Chcel oslobodiť byt od nánosov starých dekoračných vzorov a pomocou maľby zdôrazniť kvality architektúry. Okrem toho sa na oddelení rozvíjali nové techniky ako montáž, fotomontáž či koláž.

Ľudovít Fulla. Deti pri mori, 1929. Slovenská národná galéria.

Ľudovít Fulla – Deti pri mori, 1929, Slovenská národná galéria

 

Popri Fullovi tu vyučovali Ferdinand Hrozinka perspektívu, riaditeľ Josef Vydra kompozíciu foriem a farieb, Antonín Hořejš reklamu a súčasný vkus, Zdeněk Rossmann písmo, Mikuláš Galanda plagátovú kresbu a maľbu, neskôr všeobecné kreslenie a obrazovú kompozíciu. Od roku 1935 na oddelení maľby vyučovali aj maliar František Reichentál, náuku o slohu a súčasný vkus mal na starosti František Törster. 

Z výtvarníkov, ktorí študovali na maliarskom oddelení ŠUR, sa umeleckej činnosti aj po štúdiu venovali Ľudovít Kudlák, Martin Tvrdoň a Viliam Chmel.

Viliam Chmel – Katedrála v noci, 1949, Slovenská národná galéria

Viliam Chmel – Katedrála v noci, 1949, Slovenská národná galéria

 


 

Oddelenie módne a textilné

 

Textilné oddelenie vzniklo z kurzu textilného kreslenia ako jedno z prvých na škole. Od roku 1929 ho viedol František Malý, absolvent pražskej umeleckopriemyselnej školy. Po škole Malý praxoval v Spoločnosti umeleckého priemyslu v Detve. Preto módne oddelenie od začiatku spolupracovalo s podnikom v Detve, kde študenti získavali skúsenosti a testovali svoje návrhy úžitkových predmetov. 

Vzdelávali sa tu ľudia z rôznych profesií – od krajčírov, čalúnnikov, cez pracovníkov módnych závodov až po zamestnancov v odvetví bytového dizajnu. Absolvent mal byť schopný vytvoriť produkt od návrhu až po finálnu realizáciu. Módnu kresbu tu vyučoval aj Mikuláš Galanda.

Dámske kabelky. 1929 (repro 2018) Slovenské múzeum dizajnu.

Dámske kabelky, 1929, súkromná zbierka

 

Módne oddelenie malo dlhodobo najviac študentov, patrili medzi nich napríklad Miroslava Hejzlarová a Elena Jamnická. František Malý musel koncom roka 1938 taktiež odísť zo Slovenska. Usadil sa v Brne, kde pokračoval v tvorbe a pedagogickej práci.

 


 

Oddelenie filmové

 

Medzi najmladšie oddelenia ŠUR patrilo filmové, inak nazývané aj Kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu. Založil ho v roku 1938 Karol Plicka[3], v tom čase už známy filmár a fotograf. Študenti sa u neho pripravovali na profesiu režisérov, kameramanov, osvetľovačov a premietačov v kinách.

Karel Plicka – Sušenie ľanu, Štôla, Vysoké Tatry, 1947, Tatranská galéria

Karel Plicka – Vysoké Tatry, Sušenie ľanu, Štôla, 1947, Tatranská galéria

 

Oddelenie filmu bolo svojím prvenstvom nepochybne niečím unikátnym, malo však krátku históriu. Už v nasledujúcom roku totiž škola v dôsledku politických zmien ukončila svoju činnosť. Plicka plánoval so študentami vytvoriť spoločný film, zachovali sa však len zábery Bratislavy, ktoré neskôr pridal do filmu Zem spieva (1933).[4] 

Napriek krátkemu trvaniu z filmového oddelenia vzišlo niekoľko významných osobností – uznávaná fotografka Irena Blühová, ktorá študovala u Karla Plicku a tiež chvíľu na Bauhause, takisto Karol Krška a Ján Kadár sa zapísali do dejín slovenskej kinematografie.

Irena Blühová. Furman pred Bauhausom, 1932. Slovenská národná galéria.

Irena Blühová – Furman pred Bauhausom, 1932, Slovenská národná galéria

 


 

Oddelenie kovorobné

 

Kovorobné oddelenie na ŠUR pôsobilo od školského roku 1933/1934. Vtedy ho viedol František Kneifl, no čoskoro oddelenie prevzal František Törster. Prednášal o využití kovu ako dizajnového materiálu a nachádzal preň širšie uplatnenie. Organizoval exkurzie do viacerých kovospracujúcich tovární, medzi inými aj Sandrik Dolné Hámre a Gumon v Bratislave.

František Törster neskôr v roku 1937 dostal úlohu vybudovať denné aranžérske oddelenie, preto kovorobné oddelenie prevzal Josef Vinecký. Po odchode českých pedagógov v roku 1939 ho aj s 19 žiakmi opäť prevzal Kneifl. Viedol ho ešte niekoľko mesiacov až do zániku školy.

Kresbový návrh reklamnej kovovej figuríny (reprodukcia). Oddelenie kovorobné, pod vedením prof. Františka Tröstera, 1934-1934. Slovenské múzeum dizajnu.

Kresbový návrh reklamnej kovovej figuríny (reprodukcia). Oddelenie kovorobné, pod vedením prof. Františka Tröstera, 1934-1935. Archív Ivy Mojžišovej – Slovenské múzeum dizajnu

 


 

Oddelenie keramické

 

Oddelenie od jeho založenia v roku 1931 viedla Julie Horová (neskôr Horová-Kováčiková). Študovala na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe, potom absolvovala stáž vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko dostala ponuku učiť na novovzniknutej ŠUR, kde pôsobila až do jej zániku. V novej budove školy keramické oddelenie dostalo provizórne priestory bez vypaľovacej pece. Výuka sa preto presunula do keramických závodov v Modre, kde boli k dispozícii vypaľovacie pece aj dielne.

Jaromír Funke, fotografia z keramických závodov v Modre, po roku 1930

Jaromír Funke – propagačná fotografia pre Slovenskú keramiku v Modre, 30. roky, Archív Ivy Mojžišovej – Slovenské múzeum dizajnu

 

Horová učila kreslenie a modelovanie, praktické cvičenia viedol Irmfried Liebscher. Študenti vytvárali rôzne druhy úžitkovej keramiky, keramické šperky a experimentovali s novými typmi glazúr.

Julie Horová. Ružová ryba, 1932. Slovenská národná galéria.

Julie Horová – Ružová ryba, 1932, Slovenská národná galéria

 

Spomedzi absolventov finančne najnáročnejšieho štúdia pokračovali v odvetví keramiky Zuzana Zemanová, Juraj Szantó a Dagmar Rosůlková. Júlia Horová-Kováčiková sa aj po zatvorení školy naďalej venovala keramike. Od roku 1945 žila a pracovala v Prahe, no zároveň viedla výskum keramiky pre slovenský ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby) a za svoju tvorbu získala viacero domácich aj svetových ocenení.

Dagmar Rosůlková. Hlava ženy, 1936–1937. Slovenská národná galéria.

Dagmar Rosůlková. Hlava ženy, 1936–1937. Slovenská národná galéria

Juraj Szántó – Srnčiatko, 1960, Slovenská národná galéria

Juraj Szántó – Srnčiatko, 1960, Slovenská národná galéria

Zuzana Zemanová – Dóza s vrchnákom, 1968, Slovenská národná galéria

Zuzana Zemanová – Dóza s vrchnákom, 1968, Slovenská národná galéria

 


 

Oddelenie drevorobné

 

Drevorobný kurz vznikol na škole v roku 1931 a viedol ho absolvent pražskej umeleckopriemyslovej školy Ferdinand Hrozinka. Drevorobné oddelenie bolo úzko prepojené s kovorobným a čiastočne presahovalo do viacerých odvetví. Presah do architektúry sa odrážal v návrhoch nábytku a interiérov, produktový dizajn v modeloch drevených hračiek a v neposlednom rade priemyselný dizajn v konštrukčných modeloch z dreva – drevený čln a vetroň dokazujú vysokú úroveň prác a široký záber oddelenia.

Drevený vetroň, fotografia z výstavy Nebáť sa moderny!, Slovenské národné múzeum

Drevený vetroň, fotografia z výstavy Nebáť sa moderny! (2018), Slovenské národné múzeum, foto: Samuel Okkel.

 

Žiaci sa pod vedením Hrozinku neobmedzovali len na drevo ako jediný materiál, pracovali aj s kovom, textilom, sklom a inými materiálmi, hoci drevo bolo pre Hrozinku základ. O tom svedčí aj Výstava bývania v dreve v roku 1932, kde svoje návrhy drevených domov prezentovali okrem Hrozinku aj Zdeněk Rossmann a Dušan Jurkovič

Po roku 1938 prevzal drevorobné oddelenie Josef Emanuel Margold, ktorého Vydra ešte pred tým poveril vybudovaním samostatne fungujúceho oddelenia architektúry. Tieto plány však už nestihli uskutočniť. 

Kópia hračky ŠUR AUTO 2 - detská hračka. (Podľa technických výkresov Martina Brezinu z roku 1931 vytvorila Rita Koszorús v roku 2018)

Replika drevenej hračky – nákladné auto. (Podľa technických výkresov Martina Brezinu z roku 1931 vytvoril Ateliér Creater v roku 2017), Slovenské múzeum dizajnu

 


 

Oddelenie aranžérske

 

Večerný kurz úpravy výkladových skríň spočiatku viedol Mikuláš Galanda, v roku 1933 ho prevzal František Reichentál, ktorý sa tomuto odvetviu priučil na aranžérskych kurzoch v Prahe, Berlíne a neskôr v Paríži. Počas pôsobenia na ŠUR vydal učebnicu aranžovania. Oddelenie patrilo medzi najlepšie vybavené na škole. 

František Reichentál. Jar na pobreží, 1933–1935. Slovenská národná galéria.

František Reichentál – Jar na pobreží, 1933–1935, Slovenská národná galéria

 

V roku 1934 prišiel medzi pedagógov architekt a scénograf František Törster. Na ŠUR viedol aj dielňu pre zhotovovanie makiet a Náuku o priestore v divadle. Nadviazal spoluprácu so Slovenským národným divadlom a študenti sa tak okrem aranžérskej profesie pripravovali aj na prácu scénografa. Učili sa pracovať so svetlom, experimentovali s materiálmi a spolu s pedagógmi sa podieľali na scénografiách pre SND.

Ľudovít Fulla. Scénický návrh k inscenácii A.N. Afinogenova: Strach V. 1933. Slovenská národná galéria.

Ľudovít Fulla – Scénický návrh k inscenácii A.N. Afinogenova: Strach V. 1933. Slovenská národná galéria

 


 

Detské oddelenie

 

Detské kurzy na Škole umeleckých remesiel boli samé o sebe jedinečné nielen zameraním na detských študentov vo veku 8 až14 rokov, ale aj vyučujúcimi, ktorí sa im venovali. V roku 1929 to boli Josef Vydra spolu s Jankom Alexym, neskôr sa detí ujali Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, Julie Horová, František Hrozinka a František Malý. 

Detské práce z Oddelenia pre umenie detí a mládeže. Kurz Ľudovíta Fullu. 1930 - 1939. Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie.

Detské práce z Oddelenia pre umenie detí a mládeže. Kurz Ľudovíta Fullu. 1930 – 1939. Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie

 


 

Deväťdesiate výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave pripomenula výstava Nebáť sa moderny! na Bratislavskom hrade (december 2018 – september 2019). Prezentovala široké spektrum aktivít školy i tvorbu významných pedagógov, ktorí v študentoch zanechali svoju stopu. Súčasne so školou vzniklo v roku 1928 aj niekdajšie Umeleckopriemyselné múzeum.

Fotografia z výstavy Nebáť sa moderny! na Bratislavskom hrade

Fotografia z výstavy Nebáť sa moderny! na Bratislavskom hrade, Slovenské národné múzeum, foto: Samuel Okkel.

 

S výstavou bola spätá kniha Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia (Artforum, 2013) predstavujúca teoretický pilier výstavy. Publikácia približuje Školu umeleckých remesiel v kontexte bratislavskej moderny a jej existenciu v období prvej Československej republiky. V neposlednom rade sa venuje aj historickým súvislostiam, ktoré viedli k vzniku a zániku ŠUR.

Vývoju dizajnu a umeleckého remesla na Slovensku sa venuje aj webstránka 100 rokov dizajnu Slovensko 1918 – 2018.