„Sám seba som nevytvoril, vytvorila ma doba, prostredie, reakcie, úspechy, výstavy – a najmä záujem iných. Ten prináša motiváciu a nadšenie. Predstavte si niekoho, o koho dielo neprejaví niekto záujem. Čo urobí? Zmení sa v ňom niečo? Prestane tvoriť? Ale čo ak ho tvorba baví a vychádza z vnútorného presvedčenia? Tým chcem povedať, že k úlohe umelca patrí vedieť odhadnúť možnosti a svoju úlohu.”

Csudaiove obrazy rozhodne nie sú hotovými príbehmi s povestným začiatkom, stredom a koncom. Poskytujú len motívy, aj to veľmi úsporným spôsobom. Ich súhrn predstavuje nanajvýš skelet príbehu. Až divák prisudzuje významy jednotlivým prvkom v obrazovom priestore a vytvára z nich vlastný naratív.

V roku 1981 začal Ivan Csudai (1959) študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave odbor reštaurovanie maľby. Na výtvarnú scénu vstúpil spolu s Danielom Brunovským, Simonou Bubánovou, Svetozárom Ilavským či Lacom Terenom. Tieto osobnosti sú často spájané s umením tzv. postmoderny. Generácia „gorbačovského obmäku” silne zareagovala na transavantgradnú estetiku talianskej maľby a nemeckých Neue Wilde. Štylistický rámec postmoderny umožnil Csudaiovi kreovanie vlastného štýlu, schopného reagovať tak na vlastnú bytostnú situáciu, ako aj na ťaživú, dusnú spoločenskú klímu.

Autorove maľby, kresby a grafiky ponúkajú súkromné šifry pre náhľad do osobnej obrazovej mytológie. Podľa Thomasovej (1994) môžeme individuálne mytológie charakterizovať aj ako hľadanie strateného arkádického (resp. idylického) pocitu bezpečia. Toto hľadanie prebieha prostredníctvom ponárania sa do podvedomých snov a mytologických predstáv. Zobrazené veci a znaky tu naberajú priam magickú symboliku.

Ivan Csudai – Dva ohne, 1991, Slovenská národná galéria

 

Csudai sa v ranej tvorbe neustále vracia do detstva. Spracúva, prepracúva a transformuje jednotlivé spomienky a zážitky, ktoré mu v mladosti prinášali potešenie. V diele Zviera, ktoré patrí do súboru serigrafií, sa Csudaiovi podarilo iba s pomocou kontúr vyjadriť dynamiku celého výjavu. Efektom gestických ťahov štetca a ikonických znakov tak získavame predstavu o mohutnom tele zvieraťa pod hustou srsťou. Podľa Omara Mirzu pripomína grafika prehistorické nástenné maľby v jaskyniach, v ktorých sa šamani snažili zachytiť silu a nespútanosť prírody a mystického sveta s ňou spojeného.

Ivan Csudai – Zviera, 1988, Nitrianska galéria

 

V obraze Kúpeľ autor spája neživý predmet s fragmentom ľudského tela. Vaňa a jeden úd spolu vytvárajú celok, ktorého zmysel sa nedá jednoznačne interpretovať. Tušíme, že to, čo vidíme, nie je všetko. Aby sme dekódovali zmysel tohto symbolu, museli by sme vedieť, na čo autorská predstavivosť reagovala a čo skrýva. Tento priestor vypĺňame vlastným príbehom. Expresívne dráždivý pastózny rukopis a pochmúrna farebnosť dodávajú obrazu Kúpeľ záhadne snovú, takmer hrozivú atmosféru.

Ivan Csudai – Kúpeľ, 1989, Slovenská národná galéria

 

Csudai vrstvením pastóznych nánosov farby maľuje znaky a obrazce reprezentujúce zvieratá alebo fragmenty krajín a objektov. Vynikajú na takmer monochromatickom podklade, ktorý im poskytuje emocionálne podfarbenie. Vzniká tak akési písmo ikonických znakov v zjednotenom priestore jednoliatych pozadí. Príkladmi sú rozmerné olejomaľby Modrý lievik, Horúca krajina či Vzdialené svetlo.

Ivan Csudai – Modrý lievik, 1991, Slovenská národná galéria

 

Autorova schopnosť vidieť aj v tých najbanálnejších veciach a udalostiach niečo zaujímavé a ikonické mu pomohla raziť vlastnú cestu a tematicky nepodliehať dobovým a ideologickým tlakom. V užšom kontexte slovenského vizuálneho umenia je Csudai solitérom. Jeho autorský rukopis sa do veľkej miery odchyľuje od individuálnych štýlov jeho rovesníčok a rovesníkov. O pozitívnom hodnotení Csudaiovej tvorby svedčí úctyhodný počet individuálnych výstav a zastúpení na kolektívnych výstavách.

Laco Teren, Ivan Csudai, Stanislav Diviš – Krv básnika, 2000, Oravská galéria v Dolnom Kubíne

 

Csudaiove obrazy nemožno jednoznačne vysvetliť a prerozprávať. Naopak. Diela umožňujú tvorbu viacerých, niekedy aj protichodných interpretácií. Každou interpretáciou sa tak predlžuje život umeleckého diela.


 

Použité zdroje:

MICHALOVIČ, Peter; MARCELLI, Miroslav; PETŘÍČEK, Miroslav, CSUDAI, Ivan: Ivan Csudai: vita brevis ars longa. Bratislava : Slovart, 2010.

MICHALOVIČ, Peter; ZERVAN, Marián: Vita circulus est : (Ivan Csudai - práce na papieri). Bratislava : Petrus, 2020.

Miloš Krekovič: Výtvarník Ivan Csudai: Maľbou sa nedá kričať opatrne. SME Kultúra, 2010.

Chceš umění do mailové schránky?

Nové kolekce, články a tipy na výtvarná díla 2x měsíčně
Odesláním souhlasím se zpracováním osobních údajů.