Dom lodníkov

Veronika Klímová

datace:
rozměry: výška 31.0 cm, šírka 44.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: biely papier
technika: risografia
značení:
galerie: Slovenská národná galéria, SNG
inventární číslo: G 14070
tagy: čierne diery
kolekce:
nabytí: Dar združenia Čierne diery

Dom pre lodný personál v bratislavskom Zimnom prístave je dielom architekta Júliusa Lehockého. Stavba s nautickým a prvorepublikovým výrazom bola dokončená v roku 1942, keď moc uchopil autoritársky režim. Samotný Zimný prístav vznikol v roku 1897 ako zimovisko lodí. Stavbu financovali najmä prepravné spoločnosti.

Význam prístavu stúpol so vznikom Československa, keď sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenska a štát investoval do rozšírenia riečnej dopravy v Bratislave aj do lodeníc v Komárne. Zo Zimného prístavu sa stal jeden z najväčších v strednej Európe. Železnica ho spojila s továrňami a konali sa v ňom aj medzinárodné Dunajské veľtrhy.

Súčasnosť vyzerá inak. Prístav sa rokmi zmenšil a okolitú priemyselnú zónu s dvadsiatimi továrňami nahradili biznis centrá a výškové budovy. S prekladiskom Zimného prístavu sa do budúcna neráta. Konkrétna vízia pre prístavný areál s mnohými pamiatkami však nie je známa. Pozemky patria spoločnosti Verejné prístavy, väčšinu objektov v areáli vlastní spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.

Zákonom chránené sú funkcionalistický Dom lodníkov z roku 1940, pekne zrekonštruovaná secesná prečerpávacia stanica odpadových vôd z roku 1904 od architekta Györgyho Kopeczeka s technickým vybavením, navonok zrekonštruovaný, ale dlho prázdny Sklad č. 7 z roku 1922 od firmy inžiniera Karla Skorkovského a vzácny remorkér Šturec, uložený na lodnom výťahu pri lodnej dielni. Staré žeriavy zákonom chránené neboli, a tak vlastníci niektoré z nich rozobrali. Pamiatkový úrad už začal konanie v prospech dvoch žeriavov, troch skladov a bazénov.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop