Miznúce koľaje

Daniela Olejníková

datovanie:
miery: výška 44.0 cm, šírka 31.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: papier
technika: risografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Alexandra Tamásová
inventárne číslo: G 14140
tagy: čierne diery koľaje
v kolekciách:
zo súboru: kniha Stratená Bratislava
nadobudnutie: Dar združenia Čierne diery

V Bratislave zostalo viacero nevyužívaných koľají. Ukryté v tráve alebo v asfalte pripomínajú trasy vlakov smerujúcich do historických tovární. Postupným rušením výroby, zlacnením nafty a rozrastaním mesta sa aj železničná doprava stala nepotrebným a nežiaducim prvkom v obytnej zástavbe.

Hlavné továrenské vlečky vychádzali z prevažne nákladných stanic Bratislava Nivy (pôvodne Nové Mesto), zo stanice Filiálka, stanice Petržalka a Zimného prístavu. Pred zrekonštruovaným Skladom č. 7 je dodnes koľaj, ktorá čiastočne pripomína trasu k bývalým prístavným skladom v oblasti dnešného obchodného centra Eurovea. Mnohé továrne využívali napojenie lodnej dopravy na železnicu.

Zo stanice Nivy išla vlečka do Cvernovky, či do Gumonu. Jej zvyšky len nedávno zrušili pri budovaní novej autobusovej stanice. Na stanicu Filiálky boli napojené viaceré vlečky tovární, napríklad tá do Figara je stále na svojom mieste. Raritou v meste bolo križovanie električiek s vlakmi a vlečkou do Ludwigovho mlyna pred výpravnou budovou konskej železnice na Krížnej ulici, funkčné od roku 1933 do 80. rokov 20. storočia.  Trasa Viedenskej električky nakoniec poslúžila aj závodu Matador, v ktorom sa dodnes nachádzajú kilometre nevyužívaných koľají.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop