datovanie:
miery: výška 44.0 cm, šírka 31.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: papier
technika: risografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Alexandra Tamásová
inventárne číslo: G 14139
tagy: čierne diery koľaje vlak železnica
v kolekciách:
zo súboru: kniha Stratená Bratislava
nadobudnutie: Dar združenia Čierne diery

Nad opustenou železničnou stanicou Filiálka a jej rozsiahlym trávnatým územím sa uvažuje ako nad novým uzlom pre prímestské cestovanie. O lukratívny pozemok vo vlastníctve železníc je však záujem aj pre výstavbu nového bývania. Filiálka chátra od roku 1985.

Vznikla v rokoch 1881 až 1882 súbežne so stanicou Bratislava Nové Mesto, neskôr Bratislava Nivy, ktorá pôvodne stála na mieste dnešnej výškovej budovy VÚB banky ako jej pomocná stanica. Nadviazala na koľajisko prvej konskej železnice, ktorej stanica z roku 1840 je v erbe a vo vlastníctve mestskej časti Nové Mesto.

Konská železnica bola spojnicou dvoch prístavov: Tovar z lodí na Váhu v Seredi sa vozil do Bratislavy, odkiaľ ho lode prepravili po Dunaji do Rakúska a Uhorska. Na rozrastajúce sa koľajisko neskoršej parnej železnice sa postupne napájali jednotlivé prešporské továrne, kvôli svojmu ostrému oblúku bola zvláštnosťou Rohlederova koľajnica do Siemens-Schuckertových závodov.

Od roku 1973 vo Filiálke končili osobné vlaky z Trnavy. Osobná doprava bola zastavená v roku 1985, keď sa elektrifikácia trate ukončila stanicou Bratislava predmestie. Železničné vlečky napojené na Filiálku boli ďalej využívané na nakladanie vozňov napríklad zberných surovín, Bratislavských elektrotechnických závodov, Figara a Mlynu s pekárňou Jedľa. Stojaca výpravná budova má typické znaky železničiarskeho slohu z konca 19. storočia, jej zachovanie v budúcnosti je málo pravdepodobné.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop