Jurkovičova tepláreň

Daniela Olejníková

datovanie:
miery: výška 44.0 cm, šírka 31.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: papier
technika: risografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: G 14125
tagy: čierne diery
v kolekciách:
nadobudnutie: Dar združenia Čierne diery

Tepláreň od významného architekta Dušana Jurkoviča sa po rekonštrukcii zmení na kancelárie. Z rozsiahleho areálu však zostala len jedna budova – kotolňa s pôvodnou dĺžkou turbínovej haly. Zvyšné časti štát neochránil na podnet developera a umožnil tak ich zbúranie. Zmizol aj posledný komín niekdajšej priemyselnej lokality Mlynské Nivy s výškou 120 metrov. V turbínovej hale zostala po búraní obrovská diera.

Jurkovičova tepláreň sa ako jedna z posledných pamiatok priemyselnej zóny ocitla uprostred projektu obytných veží Sky Park, navrhnutých v ateliéri slávnej architektky Zahy Hadid. Developer Penta Investments zadal obnovu pamiatky ateliéru Adom. M Studio, ktorý premenil neďalekú dielňu rafinérie Apollo z roku 1942 na Design Factory a podieľal sa aj na vydarenej rekonštrukcii piešťanskej Elektrárne. Vzácny plášť teplárne zrekonštruuje spoločnosť Pamarch.

V objekte postavenom firmou Pittel & Brausewetter vzniknú okrem kancelárii aj verejné prevádzky, v rámci ktorých budú zachované staré násypníky na uhlie aj žeriav. Pamiatka postavená v rokoch 1941 až 1944 je typickou realizáciou architekta Jurkoviča pre Západoslovenské elektrárne.

Celkovo pre elektrárne projektoval približne desať stavieb, v Bratislave to bola administratívna budova na Páričkovej ulici, transformačná a spínacia stanica s montážnou vežou na Vajnorskej ulici, či kryt civilnej ochrany pre zamestnancov podniku. Stavby mali spoločný funkcionalistický výraz, oživený použitím červených tehál vlastnej výroby (bratia Jurkovičovci vlastnili tehelňu v Trnave). Tepláreň chátrala, odkedy z nej Bratislavská teplárenská v roku 2004 odstránila dva pôvodné kotle.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop