datovanie:
miery: výška 44.0 cm, šírka 31.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: papier
technika: risografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Alexandra Tamásová
inventárne číslo: G 14133
tagy: čierne diery budova bratislava
v kolekciách:
zo súboru: kniha Stratená Bratislava
nadobudnutie: Dar združenia Čierne diery

Najdlhšie fungujúca továreň v meste vyrába čokoládu. Predchodcu značky Figaro založili v roku 1895 bratia Stollwerckovci z nemeckého Kolína nad Rýnom ako pobočku svojej európskej siete. Pozostatky najväčšej čokoládovne v Uhorsku sú dodnes ukryté vo výrobnom areáli na Račianskej ulici. Mliečne karamelky, ľudovo prezývané štolverky, sa predávali na všetkých staniciach rakúsko-uhorských železníc. Obľúbený bol aj prešporský marcipán a pepermintové cukrovinky.

V období prvej Československej republiky boli známe najmä bonboniéry s názvami Kriváň, Detvan a Tú mám rád. Továreň bola napojená na blízku železnicu aj na lodnú dopravu na Dunaji, vďaka čomu exportovala výrobky na Balkán a na Blízky východ. Výnimkou boli roky hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny, keď sa vzhľadom na nedostatok kakaa a mlieka dočasne zmenil výrobný program na džem, lekvár a med.

Podobne ako iné priemyselné pamiatky, aj čokoládovňu postavila firma Pittel & Brausewetter. Známi stavitelia Feiglerovci vytvorili bytové domy Apollonia a Fanny, ktoré sa bohužiaľ nezachovali. Areál bol poznačený bombardovaním počas vojny, ešte väčším pustošením Červenej armády a zmenili ho viaceré prestavby. Na Račianskej ulici stále stojí výrobná budova spolu s nižšími halami. Hornú vežovitú časť tehlovej stavby s cimburím vidno aj na prvých vyobrazeniach čokoládovej továrne, typicky dobová je tiež kotolňa z roku 1943. Počas komunizmu pochádzala z Bratislavy tretina celoštátnej výroby kakaa. Celý areál je aj po modernizácií výroby výnimočným historickým dokladom vyše 130 ročného fungovania produkcie čokolády, dnes patrí pod koncern Mondelez.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop