Žena v šatke

Mikuláš Galanda

datace:
rozměry: výška 30.5 cm, šírka 22.2 cm, výška 46.5 cm, šírka 29.5 cm
výtvarný druh: grafikavoľná
námět: nude
materiál: žltý papier
technika: rytina, asfalt škrabaný
značení:
galerie: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Alexandra Tamásová
inventární číslo: G 2585
licence: Creative Commons License volné dílo
objednat reprodukci stáhnout

Žena bola v spoločnosti dlho tradične vnímaná ako spätá viac s prírodou a preto podriadená, kým muž sa stotožňoval s kultúrou a bol spoločensky nadradený. Jeden z kľúčových autorov našej moderny a avantgardy Mikuláš Galanda (1895–1938) inštinktívne zobrazoval ženu skôr ako intermediárnu bytosť, ako nazvala etnologička Sherrie Ortner prechodný stav žien medzi prírodou a kultúrou. Žena na obrázku má hlavu cudne zahalenú šatkou, ale nahé prsníky. Autor kombinoval klasický žáner ženského poloaktu so šatkou, tradičnou pokrývkou hlavy vydatej ženy. Jej význam nielen v lokálnej kultúre bol ochranný a ozdobný, najmä však symbolický vo vzťahu k mužovi.

Navýsosť folklórny motív je pre Galandu aj typickým tvarovým prvkom. Okrem rýdzej slovenskosti, ktorú sa snažila definovať medzivojnová „martinská bohéma“ (J. Alexy), hľadal v tvorbe univerzálne zákony a absolútno. Uvedomoval si, že „namaľovať slovenský folklór ešte nie je slovenský obraz“. Grafika prezrádza autorovu vášeň pre ženské telo, podané v picassovskom veľkom detaile, ktoré akoby sa vzoprelo diktátu svojho odevu. Aj jeho obrazy sa oslobodili od svojich predlôh. Prestali zobrazovať videné a v duchu jeho avantgardného myslenia vytvorili „novú emotívnu skutočnosť“. Kombinácia zahalenej tajomnej ženskej hlavy a obnaženého poprsia vytvára znepokojivý kontrast, ktorý však svedčí aj o skutočnej intimite medzi maliarom a modelom. Rytinu škrabanú na asfaltový podklad vytvoril Galanda len rok pred svojou predčasnou smrťou, keď ho začalo zrádzať jeho od mladosti chatrné zdravie.

Predobrazom ženy v šatke bola jeho milovaná manželka Marie rod. Boudová (1903–1999), ktorú stretol na štúdiách v Prahe. Od začiatku 30. rokov sa usadil v Bratislave, kde pôsobil na Škole umeleckých remesiel (ŠUR). V tom čase zdieľal ateliér s Ľudovítom Fullom a užíval si láskyplný milostný vzťah. Marie bola jeho múzou a vytvorila zázemie pre jeho najplodnejšie tvorivé roky. Ona inšpirovala Galandovo ružové obdobie.

Lucia Gregorová Stach ● “Sedem” (vz)rúšok o zložitých vzťahoch duše, tela a látky. (Medium.com)