Z cyklu Láska v meste - 7.

Nový, neobvyklý a spočiatku tak trochu exotický námet „sexuálnej problematiky mesta“ uviedol do nášho umenia vtedy mladý Mikuláš Galanda. Litografie z cyklu Láska v meste (1924) pútajú otvorenou, drsnou, miestami až drasticky pôsobiacou analýzou erotických vzťahov, zdôraznením momentov osamotenia, citovej vyprahnutosti a nenaplnenosti, naznačujúc možné skratové riešenia bezútešnej životnej a osobnej situácie. Vznikli v čase jeho spolupráce s časopisom DAV, ktorý v Prahe vydávala skupina slovenských intelektuálov socialistov. 

Galandovi sa podarilo vyjadriť viaceré nové črty súčasného veľkomestského života, postihnúť moderné mesto ako zložitý sociálny, ale najmä psychologický organizmus, za ktorého nočnou oponou sa rozohrávajú veľké i malé drámy jej obyvateľov, mužov i žien.

Ak spočiatku videl lásku (v meste) v potemnelých tónoch tragického medziľudského odcudzenia, neskôr – aj pod vplyvom – vlastnej životnej situácie a naplneného citového vzťahu (stretnutie s budúcou manželkou Máriou Boudovou) v zobrazovaní mileneckých dvojíc prevládli pozitívne tóny harmónie a oduševneného porozumenia. Často mu stačí presná, precízna linka tenká ako vlas, ktorou dokáže dosiahnuť povestnú „lyrickú náladu absolútneho výrazu“ (Alžbeta Güntherová-Mayerová: Výtvarný profil Mikuláša Galandu, 1948).

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (2012)